Oznamy

Už po štvrtýkrát sa odovzdávali výročné ceny Medicus Veterinarius 2026 určené popredným osobnostiam veterinárnej medicíny pôsobiacim v rôznych odvetviach vedy, výskumu, teórie i praxe. Ocenenia udeľujú spoločne Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF), Komora veterinárnych lekárov SR (KVL SR) a Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Ceny Medicus Veterinarius 2026 získalo šesť osobností: prof. MVDr. Ján Lazar, in memoriam, prof. MVDr. Valent Ledecký, CSc., MVDr. Arpád Csörgö st., MVDr. Miroslav Faga, MVDr. Jozef Pokorný a MVDr. Rudolf Janto. Osobnostiam veterinárnej medicíny ceny odovzdali rektor UVLF Jozef Nagy, prezident  KVL SR Ľubomír Kráľ a ústredný riaditeľ ŠVPS SR Martin Chudý na spoločenskom večere 23. januára 2026 v Košiciach. Autorom plastiky z vápenca a bronzu je výtvarník, reštaurátor a pedagóg VŠVU Gabriel Strassner.

Medicus veterinarius na návrh Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Prof. MVDr. Ján Lazar  (1928  –  1993) in memoriam

Bol dekan, rektor a prorektor Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, vedúci katedry výživy a dietetiky a úspešný koordinátor celoštátneho výskumu. V roku 1953 promoval na Vysokej škole veterinárskej v Brne, kde bol po skončení štúdia prijatý za odborného asistenta. O päť rokov neskôr prišiel do Košíc a bol poverený funkciou vedúceho katedry výživy a dietetiky. Úspešne ju zastával vyše 30 rokov. Šesť rokov bol dekanom Veterinárskej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Keď bola v roku 1968 zákonom obnovená samostatnosť košickej školy, stal sa jej rektorom a neskôr prorektorom pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné styky. Vo výskume sa prof. Lazar zameriaval na štúdium vplyvu vitamínovej a minerálnej výživy na produkciu a reprodukciu hospodárskych zvierat, ako aj na kvalitu ich živočíšnych produktov. Okrem toho študoval vplyv chemizácie rastlinnej výroby na výživnú a dietetickú hodnotu krmovín a krmív z hľadiska zdravotného stavu zvierat. Skúmal bielkovinovú výživu prasníc z pohľadu zvyšovania ich produktivity. Výsledky výskumu publikoval v časopisoch, zborníkoch, skriptách, učebniciach, knihách. Prof. Lazar bol veľkým milovníkom prírody, známym poľovníkom a rybárom. Jeho zásluhou bol v roku 1966 zriadený školský revír Rozhanovce s bažantnicou a v roku 1970 revír Makovica. Založil a postupne vybudoval aj stredisko pre chov a choroby poľovnej zveri v Rozhanovciach a Školský poľnohospodársky podnik v Zemplínskej Teplici. Získal množstvo štátnych i rezortných vyznamenaní a  medailí.

Prof. MVDr. Valent Ledecký, CSc..

Prof. Ledecký je zakladateľom modernej veterinárskej chirurgie malých zvierat na Slovensku. Po nástupe na  Katedru chirurgie, ortopédie a röntgenológie VŠV v Košiciach v roku 1974 sa venoval ortopédii veľkých zvierat, neskôr diagnostike a prevencii výskytu dysplázie bedrového kĺbu u psov. Ako vedúci katedry so spolupracovníkmi zaviedol do klinickej praxe nové diagnostické a operačné postupy v oblasti stomatológie, oftalmológie, ortopédie a neurochirurgie. Ako jeden z  najmladších učiteľov bol v roku 1987 menovaný docentom a v roku 2003 profesorom. Je osobnosťou európskeho rámca. Významne k tomu prispeli zahraničné študijné pobyty, medzinárodné konferencie, sympóziá a prednáškové pobyty na viacerých zahraničných vysokých školách. Bol aktívnym členom celosvetovej komisie pre diagnostiku a terapiu dysplázie  lakťového kĺbu u psov. Európska akadémia veterinárnych chirurgov ho vybrala za školiteľa rezidenčných programov, ktorých úspešné absolvovanie umožnilo veterinárnym lekárom získať titul diplomate. Významné ovplyvnil ďalšie vzdelávanie veterinárnych lekárov  v oblasti chirurgie a ortopédie predovšetkým malých zvierat. Zorganizoval viaceré medzinárodné onkologické, ortopedické a röntgenologické sympóziá. Bohatá publikačná činnosť je zachovaná v mnohých  domácich a zahraničných časopisoch a recenzovaných zborníkoch, monografiách a učebných textoch. Bol prorektorom, dlhoročným vedúcim katedry a kliniky a prvým prednostom kliniky malých zvierat, podpredsedom akademického senátu aj členom vedeckých rád.

Medicus veterinarius na návrh Komory veterinárnych lekárov SR

MVDr. Arpád Csörgö st.

Narodil sa v Gabčíkove ako najmladší syn do roľníckej rodiny. Od detstva si osvojil pracovitosť a zodpovednosť pri poľnohospodárskych činnostiach. Počas štúdia na Strednej poľnohospodárskej odbornej škole v Dunajskej Strede sa formovalo jeho rozhodnutie stať sa veterinárnym lekárom, v roku 1978 absolvoval Vysokú školu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Povinnú vojenskú službu vykonal v Lešti ako veterinár vojenskej jednotky a začal pracovať na školskom majetku Bušlak. Od roku 1981 pôsobil na Štátnom majetku Gabčíkovo, staral sa o hovädzí dobytok, ošípané, hydinu, ovce a kone a aktívne sa zapájal do spoločenského a kultúrneho života obce. V roku 1992 zohral významnú úlohu pri vzniku Komory veterinárnych lekárov SR. Pôsobil ako regionálny viceprezident a v rokoch 2002 – 2013 ako prezident dnajskostredskej regionálnej komory. Keď dánski investori obnovili gabčíkovský podnik, MVDr. Csörgö sa vrátil do  veľkochovu a od roku 2004 pôsobil ako veterinár v JK Gabčíkovo. Súčasne založil spolu so synom vlastnú veterinárnu ambulanciu v Gabčíkove. Na farme zabezpečoval odborný dohľad nad inseminačnou stanicou, veľkochovom ošípaných a odchovom prasiatok. Jeho skúsenosti významne prispeli k stabilite a rozvoju podniku. Ani po odchode do dôchodku neprestal aktívne vykonávať veterinárnu činnosť. Na rodinnej farme pokračuje v chove hydiny a oviec a vypomáha synovi pri karanténnych a novozaraďovaných zvieratách. Počas nedávnej epidémie slintačky a krívačky na Slovensku sa zapojil do terénnych služieb, kontroly hraničných priechodov a odberov vzoriek. Je oddaným manželom, otcom a starým otcom. Jeho životné dielo charakterizuje pracovná disciplína, odbornosť, skromnosť a celoživotná vernosť veterinárnemu poslaniu.

MVDr. Miroslav Faga

Po  ukončení Gymnázia v Ružomberku nastúpil v roku 1979 do prvého ročníka Vysokej školy veterinárskej v Košiciach a začal sa zapájať do aktivít v škole aj mimo nej. Stal sa členom speváckeho zboru, so spolužiakom a neskôr kolegom MVDr. Ambrušom založili športový klub karate, bol pomocnou vedeckou silou a zapojil sa študentskej vedeckej odbornej činnosti. Po promóciách a vojenskej službe pracoval na farmách. Výrazným medzníkom v jeho odbornom raste bol rok 1988, keď nastúpil na oddelenie klinickej diagnostiky a terapie Ústavu zoohygieny a veterinárnej techniky v Trnave. Spolu s vedúcim oddelenia MVDr. Fajnorom a kolegami MVDr. Ambrušom a MVDr. Ruttkayom začali premieňať pracovisko na moderné medicínske centrum pre zvieratá. Tím mladých veterinárov z Trnavy bol v bývalom Československu priekopníkom v budovaní modernej medicíny spoločenských zvierat. Ako jeden z prvých v republike sa začal venovať veterinárnej oftalmológii. Keď sa vo februári 1992 začali súkromní veterinárni lekári združovať, stal sa jedným z prvých členov Komory veterinárnych lekárov SR, neskôr členom dozornej komisie a rok bol aj jej predsedom. Po voľbách v roku 2006 sa stal viceprezidentom KVL SR, pôsobil počas troch volebných období. Jeho agendou boli zahraničné vzťahy, komoru reprezentoval na zasadnutiach európskych organizácií veterinárnych lekárov v Bruseli. Absolvoval veľké množstvo školení, špecializačných kurzov, stáží, konferencií a kongresov po celom svete. Pracuje ako vedúci veterinárny lekár v nemocnici FG Vet v Trnave.

Medicus veterinarius na návrh Štátnej veterinárnej a potravinoovej správy SR

MVDr. Jozef Pokorný

Štúdium na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach ukončil v roku 1981, jeho prvým pracoviskom bol Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach.  V roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a podpredsedom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, neskôr členom predsedníctva SNR. Ako poslanec sa angažoval v legislatíve životného prostredia a vo veterinárnej oblasti či kreovaní zákona o KVL SR. Dva roky pôsobil aj na ministerstve životného prostredia ako riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny. Koncom roku 1997 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach. Z inštitútu sa vďaka nemu stala moderná vzdelávacia ustanovizeň zabezpečujúca aj realizáciu prvej a druhej atestácie pre veterinárnych lekárov. Jeho srdcovou záležitosťou sa stalo stretávanie veterinárnych lekárov seniorov. Zorganizoval päť stretnutí v päťročných intervaloch. Zaslúžil sa o obnovenie činnosti komisie histórie. Založil aj edíciu Historia medicinae veterinariae, ktorá doteraz vydala 33 titulov. Pozoruhodná je jeho láska k maliarstvu, sakrálnej plastike, numizmatike a keramike. Je autorom viacerých výstavných koncepcií a katalógov i organizátorom výstav východoslovenských výtvarných umelcov. Vždy obhajoval dôležitosť a význam celoživotného vzdelávania veterinárnych lekárov a udržiavanie vzájomných vzťahov veterinárov, štátnej správy, univerzity a stavovskej organizácie. Je držiteľom viacerých ocenení.

MVDr. Rudolf Janto

Dlhoročný kolega, úspešný úradný veterinárny lekár, priateľ, poľovný hospodár. Štúdium na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach absolvoval v roku 1985 v odbore biotechnológia živočíšnej výroby a v roku 1993 v odbore všeobecné veterinárske lekárstvo. Začal pracovať ako zootechnik v JRD SNP Rosina, po absolvovaní základnej vojenskej služby pokračoval v JRD Čierny Balog. Potom sa však jeho profesijná kariéra úzko spojila s veterinárnym stavom. Ako veterinárny inšpektor pracoval na  Okresnej veterinárnej správe Banská Bystrica,  na Krajskom úrade Banská Bystrica na odbore veterinárnej starostlivosti a na Krajskej veterinárnej správe, 12 rokov bol aj jej riaditeľom. Aj dnes stále pôsobí v službách ŠVPS SR. Bol vedúcim tímu spracovateľov projektu na vzdelávanie poľovníkov o prehliadke zveri po ulovení na mieste, pôsobil tiež ako prednášateľ a vydal učebné texty, film a fotografickú príručku. Je  dlhoročným členom komisií pre tvorbu veterinárnej a poľovníckej legislatívy, poradných komisií hlavného veterinárneho lekára na riešenie problematiky zdravia zvierat, hlavne u voľne žijúcej zveri, klasického či afrického moru  ošípaných a problematiky uvádzania zveriny na trh. Často publikuje v poľovníckych a veterinárnych časopisoch.  Jeho život je spojený s prírodou, poľovníctvom, záhradkárčením, ale aj chovom domácich zvierat.

Medicus veterinarius 2023
Ján Pleva, Michal Novák, Juraj Fajnor in memoriam, Ján Orčík, Pavel Kanka a Ján Števko.
Medicus veterinarius 2024
Emil Švický, Štefan Švrček, Juraj Příhoda, Viera Zaťková, Juraj Balaščák a Ján Uhrin. 
Medicus veterinarius 2025
Otto Jaroslav Vrtiak in memoriam, Rudolf Cabadaj, Tibor Brauner, Viliam Weiss, Dušan Rajský a Oskar Slivka.