Oznamy

V Košiciach udelili po druhýkrát výročné ceny Medicus Veterinarius 2024 určené popredným osobnostiam veterinárnej medicíny pôsobiacim v rôznych odvetviach vedy, výskumu, teórie i praxe. Slávnosť zorganizovali spoločne Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF), Komora veterinárnych lekárov SR (KVL SR) a Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Ceny Medicus Veterinarius 2024 získalo šesť osobností Emil Švický, Štefan Švrček, Juraj Příhoda, Viera Zaťková, Juraj Balaščák a Ján Uhrin.

sprava Juraj Balaščák, Juraj Příhoda, Emil Švický, Viera Zaťková, Zita Faixová a Pavol Čerej

Osobnostiam veterinárnej medicíny ich počas konferencie Vet Future vo štvrtok 18. apríla 2024 odovzdali rektor UVLF Jozef Nagy, prezident  KVL SR Ľubomír Kráľ a ústredný riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš. Autorom ceny z vápenca a bronzu je výtvarník, reštaurátor a pedagóg VŠVU Gabriel Strassner.

Na návrh Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach získali ocenenie Medicus veterinarius Emil Švický a Štefan Švrček.

     
Rektor UVLF Jozef Nagy odovzdáva ocenenie Emilovi Švickému a dcére Štefana Švrčeka - Zite Faixovej

Doc. MVDr. Emil Švický, CSc., oslávi 24. októbra 2024 životné jubileum 80 rokov. Po skončení štúdií na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach v roku 1968 ostal na nej pracovať. Najprv tri roky na ústave farmakológie a od roku 1971 až do roku 2009, keď odišiel do dôchodku, na katedre patologickej anatómie. V roku 1977 dosiahol hodnosť kandidáta vied a v roku 1989 hodnosť docenta. V rokoch 1989 – 1990 pôsobil vo funkcii vedúceho katedry anatómie, histológie a patologickej anatómie a bol dlhoročným vedúcim študijného predmetu patologická anatómia v študijnom programe všeobecné veterinárske lekárstvo. V troch funkčných obdobiach (1994 – 1997, 1997 – 2000, 2003 – 2007) bol prorektorom pre rozvoj školy a styk s praxou. Počas štyridsiatich rokov jeho pôsobenia na univerzite vychoval množstvo absolventov veterinárnej medicíny, bohatá bola jeho publikačná  i prednášková činnosť v rámci postgraduálnej výchovy. Je autorom a spoluautorom viacerých učebných textov a výsledky svojej rozsiahlej vedecko-výskumnej činnosti publikoval v rôznych domácich a zahraničných časopisoch. Doc. Švický si svojou bohatou pedagogickou, vedeckou i organizačnou prácou získal rešpekt a uznanie a stal sa vo svojom odbore rešpektovanou osobnosťou. Neprehliadnuteľný bol jeho vklad do rozvoja kulturistiky svetovej úrovne, futbalového športu a športu vôbec nielen na našej univerzite, ale aj ďaleko za jej hranicami.

Prof. MVDr. Štefan Švrček, PhD., je emeritným profesorom univerzity a dlhoročným vysokoškolským pedagógom a vedcom. Na katedru epizootológie nastúpil v roku 1959 a pôsobil na nej až do odchodu do dôchodku v roku 2000. Celý svoj aktívny pracovný život sa prof. Švrček venoval štúdiu besnoty. Bol dlhoročným vedúcim oddelenia infektológie a tiež vedúcim katedry infektológie a tropickej veterinárskej medicíny, členom mnohých národných aj medzinárodných komisií pre besnotu. Je autorom a spoluautorom dvoch desiatok vysokoškolských učebníc, knižných a vedeckých monografií, mnohých vedeckých a odborných článkov publikovaných doma a v zahraničí. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť dvojdielnu monografiu Infekčné choroby zvierat I a II, zhrňujúcu bakteriálne, mykotické, vírusové a prionové choroby zvierat. Jeho tvorivá vedecká a pedagogická činnosť bola nadčasová, veď aj dnes majú jeho vedecké a odborné práce patričný ohlas, o čom svedčia početné citácie v zahraničných a domácich monografiách a vedeckých časopisoch. Popri bohatej organizačnej, publikačnej, pedagogickej a vedeckej činnosti na univerzite treba vyzdvihnúť jeho prínos pri riešení problémov papilomatózy hovädzieho dobytka,  k vývoju vakcíny proti hemoragickej vírusovej chorobe králikov a predovšetkým k zdokonaleniu imunoprofylaxie besnoty voľne žijúcich, domácich a hospodárskych zvierat. Prof. Švrček bol kľúčovou osobnosťou prípravy a terénneho vykonávania orálnej antirabickej vakcinácie líšok hrdzavých na území Slovenskej republiky ako jedinej možnej a efektívnej metódy celoplošnej eliminácie líščej besnoty na území Slovenska. Ocenenie prevzala dcéra profesora Švrčeka prof. MVDr. Zita Faixová, PhD. 

Na návrh Komory veterinárnych lekárov SR získali ocenenie Medicus veterinarius Juraj Příhoda a Viera Zaťková.

     
Prezident Komory veterinárnych lekárov SR Ľubomír Kráľ odovzdáva ocenenia Jurajovi Příhodovi a Viere Zaťkovej.

MVDr. Juraj Příhoda, CSc., svoj profesionálny život zasvätil, po vzore otca, rybám a problematike chorôb rýb. Už počas štúdia na košickej Veterinárskej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej sa venoval problematike chorôb rýb. Jeho ďalšie smerovanie predznamenala aj diplomová práca na tému Helmintofauna pstruha potočného v prielome Hornádu. Do slovenských chovov zaviedol mnohé nové a moderné postupy, či už išlo o kŕmenie rýb granulovanými kŕmnymi zmesami vlastnej receptúry, odchov na žľaboch, klietkový chov, alebo celé technologické postupy chovu najmä pstruha dúhového a sivoňa na trhové účely. Stal sa členom viacerých vedeckých riešiteľských kolektívov. Problematiku chorôb rýb v rybochovných zariadeniach riešil nielen na Slovensku, ale aj v susedných štátoch. S kolegami z Čiech spolupracoval napr. pri bakteriologickom a virologickom vyšetrovaní rýb. Podieľal sa na zavedení chovu lososovitých rýb v Mongolsku. Do chovov sa mu podarilo zaviesť vakcináciu rýb proti niektorým bakteriálnym ochoreniam. Po zmene spoločenských pomerov začal vo svojom odbore aj podnikať, bol menovaný súdnym znalcom v odbore vodné hospodárstvo, odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo. Väčšinu svojich poznatkov publikoval. Napísal množstvo vedeckých i populárnych článkov, dve stredoškolské učebnice pre rybárske odborné školy a monografiu o chove lososovitých rýb.

MVDr. Viera Zaťková celý svoj profesionálny život spojila s prácou veterinárnej lekárky v okrese Levice. Štúdium veterinárnej medicíny absolvovala v roku 1968. Po promóciách nastúpila do zamestnania na Veterinárnu ošetrovňu v Želiezovciach, v okrese Levice, kde získala prvé praktické skúsenosti so zvieratami. Venovala sa liečbe a ošetrovaniu veľkých aj malých hospodárskych zvierat nielen v ošetrovni, ale aj priamo v teréne. Jej každodenná práca bola spojená s vyšetrovaním a liečbou kráv, koní, ošípaných, oviec a kôz. Na konci sedemdesiatych a v priebehu osemdesiatych rokov nebolo neobvyklé previesť aj tri cisárske rezy kráv denne  s následnou hospitalizáciou. Veľmi frekventovanými chirurgickými zákrokmi boli aj rumenotómie, zákroky na paznechtoch, očiach a rôzne iné poranenia vo výbehoch. Veterinárne úkony na spoločenských zvieratách sa tákali hlavne vakcinácie, tetovania poľovných psov s rodokmeňom, kupírovania uší a chvostov celých vrhov, pretože západná legislatíva tieto úkony už neumožňovala. Terénna činnosť doktorky Zaťkovej spočívala v kastráciách žrebcov a kancov, či riešeniach hernií. Po zmene spoločenských pomerov, ktorá so sebou priniesla nielen likvidáciu družstiev a poľnohospodárskych podnikov, ale aj výrazný pokles potreby ošetrovania veľkých zvierat, sa preorientovala na starostlivosť o spoločenské zvieratá. Vždy sa snažila o ľudský prístup ku klientom. Životná skúsenosť jej ukázala, že veterinárna starostlivosť znamená nielen samotný výkon pre zviera, ale aj empatický prístup k  majiteľovi.

Na návrh Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR získalli ocenenie Medicus veterinarius Juraj Balaščák a Ján Uhrin.

     
Ústredný riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš odovzdáva ocenenie Jurajovi Balaščákovi a Pavlovi Čerejovi, ktgorý zastupoval Jána Uhrina.

MVDr. Juraj Balaščák, CSc., sa vo februári 2024 dožil 92 rokov. Dlhoročný riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Prešove je poprednou osobnosťou veterinárnej medicíny. Jeho meno a pracovné pôsobenie je úzko spojené s laboratórnou veterinárnou diagnostikou hospodárskych zvierat na Slovensku, hlavne oviec a kôz. Po promócii na Vysokej školy veterinárskej v Košiciach získal prvú odbornú prax terénneho veterinára v Bardejove. Čoskoro nastúpil na oddelenie patológie do Štátneho veterinárneho ústavu v Prešove. Rozhodujúcim krokom v jeho profesionálnom živote bolo vymenovanie za riaditeľa Stanice laboratórnej a klinickej diagnostiky a terapie v Prešove, čo bolo zlúčené pracovisko veterinárnej nemocnice a laboratórnej diagnostiky. Civilný i kariérny životopis doktora Juraja Balaščáka sa dlhé roky neodmysliteľne spájal s rozvojom veterinárnej starostlivosti na úseku klinickej a laboratórnej diagnostiky a predovšetkým s riešením konkrétnych zdravotných problémov v chovoch hospodárskych zvierat. V kooperácii so svojimi spolupracovníkmi sa venoval takým závažným otázkam, ako bola nutričná svalová degenerácia u jahniat, stafylokokóza, chlamydióza, Q-horúčka, Maedi-Visna, adenomatóza a ďalšie. Úzko spolupracoval s mnohými uznávanými inštitúciami v Československu aj so zahraničnými pracoviskami. Zabezpečoval stáže veterinárnych lekárov z Kuby na ŠVÚ Prešov, ale aj odborná prax študentov košickej VŠV a Strednej veterinárnej školy Košice – Barca.  Podieľal sa na budovaní klinického a laboratórneho veterinárneho pracoviska v šarišskom regióne a takmer tri desaťročia úspešne riadil Štátny veterinárny ústav v Prešove.

MVDr. Ján Uhrin svoj profesionálny život zasvätil budovaniu a rozvíjaniu veterinárnej a potravinovej správy na Orave. Hoci pochádza z juhu Slovenska, svoj profesionálny život spojil s Oravou, kde dostal umiestnenku po absolvovaní vtedajšej Veterinárnej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach v roku 1964. Postupne prešiel viacerými pracovnými pozíciami – od veterinárneho lekára, vedúceho oddelenia reprodukcie, až po funkciu riaditeľa Štátneho veterinárneho ústavu vo Veličnej. Po zvládnutí nebezpečných nákaz v krajine sa v 70. rokoch nastolila otázka orientácie na riešenie produkčných a reprodukčných ochorení hospodárskych zvierat. To bol hlavný dôvod, aby sa aj pracoviská klinickej diagnostiky a terapie začali viac orientovať na riešenie hromadných ochorení produkcie priamo v chovoch hospodárskych zvierat. Situácia si vyžadovala priestorové, technické a personálne zabezpečenie. Štátna veterinárna správa SR rozhodla o výstavbe spoločného areálu Štátneho veterinárneho ústavu a Okresného veterinárneho zariadenia v Dolnom Kubíne. Doktor Uhrin bol poverený riešením prípravy, celé desaťročie dohliadal na niekoľko etáp jeho výstavby, čo so sebou prinášalo množstvo nečakaných a nepredvídateľných problémov. Ťažkosti a starosti vyvážila radosť z vydarenej investície a výrazné skvalitnenie pracovných podmienok. Vybavenie špičkovou technikou a zariadením umožňovalo plniť nároky modernej diagnostiky. Zlepšili sa aj podmienky pre diagnostiku cudzorodých látok v potravinách. V závere kariéry pôsobil ako riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Ocenenie prevzal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín MVDr. Pavol Čerej. 

Slávnostnú chvíľu podčiarkli svojim hudobným vystúpením študenti Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach pod vedením pedagogičky Jany Santovjakovej: Karolína Naďová a Filip Medvec na zobcových flautách a Dorotka Spišáková na gitare.