Loading...

Oznamy

Medicus Veterinarius ako ocenenie pre špičkové osobnosti veterinárnej medicíny

Medicus Veterinarius ako ocenenie pre špičkové osobnosti veterinárnej medicíny

21.01.2023   Aktuality

V piatok 20. januára 2023 sa v Košiciach stretli veterinárni lekári, vedci, pedagógovia a odborníci na potravinovú bezpečnosť z celého Slovenska. Na slávnostnom stretnutí po prvýkrát udelili výročné ceny Medicus Veterinarius 2023 určené popredným osobnostiam veterinárnej medicíny pôsobiacim v rôznych odvetviach vedy, výskumu, teórie i praxe. Celoslovenské stretnutie zorganizovali spoločne Komora veterinárnych lekárov SR, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Ceny Medicus Veterinarius 2023 získalo šesť osobností: prof. MVDr. Ján Pleva, DrSc., Dr. h. c. prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., MVDr. Juraj Fajnor in memoriam, MVDr. Ján Orčík, MVDr. Pavel Kanka a MVDr. Ján Števko. Kovové plastiky od umeleckého kováča Cyrila Horáka odovzdali rektorka Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Dr. h. c. prof. MVDr.  Jana Mojžišová, PhD., prezident Komory veterinárnych lekárov SR MVDr. Ľubomír Kráľ a ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc. Medzi hosťami slávnostného stretnutia boli aj predseda výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie MVDr. Jaroslav Karahuta a prezidentka Komory veterinárnych lekárov Českej republiky MVDr. Petra Šinová. 


 

Na návrh Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach získal ocenenie Medicus veterinarius
prof. MVDr. Ján Pleva, DrSc., 
ocenenie pre 94-ročného profesora Plevu prevzal vedúci Katedry hygieny, technológie a zdravotnej bezpečnosti potravín UVLF
a predseda Akademického senátu UVLF prof. Slavomír Marcinčák.

Profesor Ján Pleva patril k prvým študentov Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, ktorí začali študovať v roku jej založenia - 1949 a bol medzi jej prvými absolventmi, ako jediný s červeným diplomom. Už počas štúdia začal pôsobiť ako asistent v ústave fyziológie, patrí preto aj k prvej generácii pedagógov. Prvenstvo mu patrí aj pri zakladaní nového študijného programu hygiena potravín a pri budovaní katedry hygieny potravín. Jeho zásluhou vznikla konferencia Hygiena Alimentorum, ktorá dodnes patrí medzi najstaršie medzinárodné vedecké konferencie na Slovensku. Vďaka jeho erudovanosti vymenovali Jána Plevu v roku 1965 do funkcie šéfa veterinárnej služby na Slovensku. V Bratislave pôsobil štyri roky a pod jeho vedením došlo k eradikácii tuberkulózy a brucelózy na Slovensku. Bohaté praktické a organizačné skúsenosti začal po návrate na svoju alma mater aplikovať pri prestavbe štúdia a študijných plánov na požiadavky doby. V roku 1974 bol menovaný za profesora. Potom sa začala jeho práca na prebudovali katedry hygieny potravín a formovaní študijného odboru hygiena potravín, ktorý bol oficiálne otvorený od akademického roku 1975/76. Zintenzívnila sa aj vedecko-výskumná činnosť. Prof. Pleva bol spoluautorom viacerých učebníc. Publikoval takmer 550 vedeckých a odborných prác vo vedeckých a odborných domácich a zahraničných časopisoch. Bol dlhoročným členom vedeckej rady vysokej školy, predsedom pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác. Úzko spolupracoval s VŠV v Brne. Svoje legislatívne znalosti a skúsenosti z oblasti potravinového dozoru úspešne aplikoval pri tvorbe prvého zákona o potravinách.

Na návrh Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach získal ocenenie Medicus veterinarius
Dr. h. c. prof. MVDr. Michal Novák, DrSc.
Ocenenie prevzala vedúca Centra experimentálnej a klinickej regeneračnej medicíny UVLF prof. Daša Čížková.

Profesor Michal Novák je popredný vedec svetového mena, ako doteraz jediný slovenský vedec získal ocenenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied mimoriadne prispel k svetovému poznaniu v oblasti Alzheimerovej choroby a prionóz, do veterinárskej praxe aplikoval najmodernejšie metódy a vybudoval spoločné pracovisko univerzity a SAV – Laboratórium biomedicínskej mikrobiológie a imunológie. Ocenenie mu prináleží aj za vynikajúcu reprezentáciu slovenskej vedy v zahraničí a bohatú vedecko-výskumnú, vedecko-organizačnú a vedecko-pedagogickú činnosť. Štúdium veterinárnej medicíny ukončil v roku 1971. Ako vedúci tímu vo Virologickom ústave SAV, ako prvý na Slovensku zaviedol prípravu monoklonálnych protilátok. Svetové prvenstvo mu patrí za skonštruovanie hybridómu produkujúceho neutralizačnú protilátku proti vírusu kliešťovej encefalitídy. V rokoch 1985 – 1994 pracoval ako vedúci vedecký pracovník v Laboratóriu molekulárnej biológie v Cambridge vo Veľkej Británii. V tímoch nositeľov Nobelovej ceny identifikoval gén kódujúci tzv. antigén cystickej fibrózy, určoval jeho primárnu štruktúru a chromozómovú lokalizáciu. Vyvíjal štrukturálnu sondu, pomocou ktorej objavoval patologické formy tau proteínu - hlavné smrtiace faktory v Alzheimerovej chorobe a podieľal sa na objave mechanizmov poškodenia nervových buniek tau proteínom. Keď sa v roku 1994 v Európe začala šíriť epidémia šialených kráv (TSE), prof. Novák založil Národné referenčné laboratórium na analýzu vzoriek zvierat z bitúnkov a prevenciu tejto nebezpečnej choroby u nás. Bol hosťujúcim profesorom na prestížnych univerzitách a vedeckých pracoviskách vo svete, členom vedeckých rád, hodnotiteľom medzinárodných projektov, členom expertných skupín. Je zakladateľom Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti i Centra Memory – prvého preventívneho, diagnostického, vzdelávacieho centra a špecializovaného zariadenia pre ľudí s poruchami pamäte a Alzheimerovou chorobou. Podieľal sa na klinických skúškach vakcíny proti Alzheimerovej chorobe. Publikuje v najprestížnejších neurobiologických časopisoch. Často ho pozývajú na prednášky po celom svete. Výsledky práce prof. Michala Nováka sú citované viac ako 6300-krát. Je autorom a spoluautorom 25 patentov, uznávaným pedagógom, vysokoškolským učiteľom, autorom monografií a vysokoškolských učebných textov, vynikajúcim prednášateľom.

     
Jana Mojžišová a Slavomír Marcinčák                                                                        Jana Mojžišová a Daša Čížková

Na návrh Komory veterinárnych lekárov SR získal ocenenie Medicus veterinarius 
MVDr. Juraj Fajnor in memoriam.
Ocenenie prevzal člen prezídia Komory veterinárnych lekárov SR MVDr. Ladislav Stodola.

Doktor Juraj Fajnor vysokú školu veterinársku vyštudoval v roku 1983. Po vojenčine nastúpil na Okresnú veterinárnu správu v Trnave, neskôr na Ústav zoohygieny a veterinárnej techniky (ÚZAVT). V roku 1987 prebral vedenie veterinárnej nemocnice a v krátkom čase doplnil stav lekárov i technické a medicínske vybavenie, pretože mal jasnú predstavu o jej smerovaní. Kládol dôraz na užšiu špecializáciu kolegov, hoci museli zvládať aj akútnu medicínu. Srdcovou záležitosťou dr. Fajnora bola ortopédia a stomatológia. V obidvoch odboroch bol priekopníkom. Na konci 80-tych rokov bola medicína malých zvierat v plienkach, preto organizoval stretnutia kolegov. Keď sa Nežnej revolúcii začali vytvárať združenia, jedným bola aj Slovenská asociácia veterinárnych lekárov malých zvierat, kde bol od počiatku členom predsedníctva. Založil zimné odborné semináre, ktoré dnes poznáme ako Chirurgické dni Dr. Fajnora. Prednášajú na nich významní odborníci európskeho aj svetového významu. Začiatkom 90-tych rokov na Veterinárnej klinike v Trnave, testovali vstrebateľné osteosyntetické materiály na reálnych fraktúrach pre americkú firmu, ktorá ako jedna z prvých na svete tieto materiály uviedla do praxe v humánnej medicíne. Dr. Fajnor a jeho tím sa podieľali aj na výskume a testovaní lekárskych nástrojov a liekov. Bol jedným z priekopníkov posudzovania dysplázie bedrových a lakťových kĺbov. V oblasti stomatológie bol prvým veterinárnym stomatológom na Slovensku, na jeho pracovisku v Trnave začali používal prvý zubný ultrazvuk, ale aj amalgámové a neskôr fotokompozitné zubné výplne. Jeho obľúbené disciplíny boli čeľustná chirurgia a ortodoncia. Ako jeden zo zakladajúcich členov Slovenského kynologického zväzu sa významne zaslúžil o propagáciu kynológie. Bol poradcom chovu pre plemeno čivava a spolupodieľal sa na organizovaní množstva výstav a odborných prednášok. V júni 2006 nás dr. Fajnor v plnom rozkvete síl náhle opustil.

Na návrh Komory veterinárnych lekárov SR získal ocenenie Medicus veterinarius
MVDr. Ján Orčík.

Rodák z oravskej roľníckej rodiny Ján Orčík od detstva pomáhal na hospodárstve svojich starých rodičov. Tam získal vzťah k poľnohospodárstvu a zvieratám. Ako najstarší zo štyroch súrodencov odišiel študovať do Košíc a stretol celoživotných priateľov z rôznych kútov Slovenska. Po ukončení vysokej školy nastúpil v roku 1979 na Okresnú veterinárnu správu v Dolnom Kubíne. Skúsenosti získaval v klasickom veterinárnom obvode, zažil ešte chov dobytka v maštaliach i JRD s tisíckami kusov hovädzieho dobytka, dojníc, oviec, ošípaných a koní v oravských dedinách. Od roku 1986 až do odchodu do dôchodku koncom roka 2020 pracoval vo Veterinárnom stredisku v Námestove. Bola to ťažká práca s veľkými zvieratami. Vykonal nespočetné množstvo vakcinácií, odberov vzoriek, desiatky pôrodov, kastrácií koní a iných veterinárnych úkonov. Diagnostikoval zaujímavé nebezpečné ochorenia: besnotu u hovädzieho dobytka a kôz, otravu durmanom u koní a mnohé iné. Prácu mu sťažovali aj povestné zimy na Hornej Orave. V mraze, po snehu, peši desiatky metrov za gazdami na samoty, kde sa nie vždy dalo dostať autom. Dnes je to trochu inak, starí gazdovia už vymreli a mladí gazdujú menej. Pribudli však menší farmári, ktorým teraz viac pomáha technika. Od založenia Komory veterinárnych lekárov SR v roku 1992 bol členom Disciplinárnej komisie KVL SR a dlhoročným prezidentom Regionálnej komory v Dolnom Kubíne. Spoluorganizoval akcie so zameraním na poľnohospodárstvo. Jeho obľúbená bola najmä súťaž furmanských koní. Vo voľnom čase sa celý život venoval aj poľovníctvu, predsedal kynologickej komisii Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Námestove. Medzi jeho koníčky tiež patria drobnochovateľské výstavy.

     
Ľubomír Kráľ a Ladislav Stodola                                                                                 Ján Orčík

Na návrh Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR získal ocenenie Medicus veterinarius
MVDr. Pavel Kanka.

Na Vysokej škole veterinárnej v Košiciach promoval Pavel Kanka v roku 1970. Osud ho zavial na Okresnú veterinárnu správu v Žiari nad Hronom, kde pracoval nepretržite 37 rokov až do odchodu do dôchodku. Najprv ako obvodný veterinárny lekár, neskôr vedúci veterinárneho strediska, okresný veterinárny hygienik, okresný epizootológ, zástupca riaditeľa Okresnej veterinárnej správy a po revolúcii 18 rokov ako jej šéf vo funkcii vedúceho Odboru štátnej veterinárnej starostlivosti OÚ v Žiari nad Hronom a následne ako riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Inklinoval k problematike diagnostiky a tlmenia nákaz hospodárskych zvierat. Pokračoval tak v otcových šľapajach, pretože krátko po 2. svetovej vojne sa jeho otec rozhodujúcou mierou zaslúžil o potláčanie veľmi nebezpečných nákaz, akou bol maleus koní, klasický mor ošípaných, brucelóza, tuberkulóza hovädzieho dobytka ako aj besnota, no najmä slintačka a krívačka. Aj on sa stretol s viacerými druhmi nákaz. Ich riešenie vyžadovalo množstvo nielen teoretických vedomostí, ale aj organizačné schopnosti a dávku správneho úsudku. Počas pandémie slintačky a krívačky v r. 1972 dôsledným a prísnym dodržiavaním protiepidemiologických opatrení zabránil jej rozšíreniu a veľkým národohospodárskym škodám. K najvýraznejším udalostiam jeho profesionálneho pôsobenia v Žiari nad Hromom patrila aj likvidácia a utlmenie klasického moru ošípaných v roku 1995. V spolupráci s Internou klinikou UVLF v Košiciach participoval na komplexnom monitoringu ekologickej záťaže v Žiarskom regióne. Prezentoval poznatky o výskyte fluorózy hospodárskych zvierat. Bol to v poradí tretí popísaný prípad výskytu fluorózy hospodárskych zvierat vo svete po USA a Austrálii. V období veľkých politických zmien po roku 1989 sa zaslúžil o záchranu administratívnej budovy RVPS v Žiari nad Hronom pred rôznymi záujmami privatizérov. Jeho bývalí kolegovia ho dodnes oslovujú šéfe, čo svedčí o vynikajúcich vzťahoch, ktoré sprevádzali jeho profesijne pôsobenie. 

Na návrh Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR získal ocenenie Medicus veterinarius
MVDr. Ján Števko.

Vysokú školu veterinársku v Košiciach ukončil Ján Števko v roku 1979  s červeným diplomom. Po vojenčine sa stal obvodným veterinárnym lekárom a odborníkom pre epizootológiu. Absolvoval dve atestácie  a stal sa vedúcim veterinárneho strediska a v rokoch 1990 – 91 riaditeľom Regionálnej veterinárnej správy. Ďalších päť rokov pôsobil ako epizootológ a vedúci odboru veterinárnej starostlivosti pri Obvodnom úrade v Leviciach. Od roku 1999 celých 20 rokov stál na čele Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Levice. Dr. Ján Števko sa venuje poľovníctvu, ale aj výučbe poľovníctva na strednej poľnohospodárskej škole v Leviciach.  Zároveň bol lektorom v Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov Košice, kde prednášal problematiku hygieny zveriny a školil poľovníkov. V okrese svojho pôsobenia, v Leviciach, ocenili jeho prácu Pamätnou plaketou, ďalšiu medailu získal od Inštitútu  vzdelávania veterinárnych lekárov a od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pri príležitosti vstupu SR do EU, ale aj neskôr pri odchode do dôchodku. Slovenský poľovnícky zväz ho ocenil za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku, aj za zásluhy o rozvoj poľovníctva v regióne. Ján Števko sa pýši aj Medailou svätého Huberta za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku. 

     
Jozef Bíreš a Pavel Kanka                                                                                   Jozef Bíreš a Ján Števko

          
prezident KVL SR Ľubomír Kráľ                                   rektorka UVLF Jana Mojžišová                                       ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš

     
poslanec NR SR Jaroslav Karahuta                           prezidentka KVL ČR Petra Šinová