Oznamy

Prestížna anketa Lekárnik roka má víťazov. Lekárnickou osobnosťou v kategórii Cena verejnosti sa stala Mgr. Martina Korintušová, absolventka študijného programu farmácia na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. 

„Veľmi si vážim toto ocenenie, prijímam ho s pokorou a stále tomu nemôžem uveriť. To sú také emócie, ktoré neviem prirovnať k ničomu inému, čo som v živote zažila,“ zverila sa pani Martina, keď sme ju oslovili s otázkou, či je naozaj absolventkou košickej farmácie. „Áno, štúdium farmácie som absolvovala v roku 2011, čiže ten úplne prvý ročník na UVLF v Košiciach. Bolo to pod rodným priezviskom Prokopová. V roku 2016 som sa šťastne vydala, a tak sa mi priezvisko zmenilo na Korintušová." Dobšíná je jej rodné mesto. Tu sa narodila, vyrastala a ostala žiť. „Doma je doma. Rada cestujem, spoznávam nové mestá, ľudí, ale kdekoľvek som, stále ma to ťahá sem. V Dobšinej pôsobím od novembra 2011 v lekárni Dr. Max. Je to moje prvé a jediné pracovisko,“ vysvetlila a ochotne pridala odpovede na niekoľko otázok.

Prečo ste si vybrali štúdium farmácie? Bola to rodinná tradícia, inšpirácia nejakou osobnosťou, udalosťou, učiteľmi?
„Štúdium farmácie vnímam ako poslanie. Vyrastala som v lekárni. Moja mamka bola farmaceutická laborantka. Ona ma naučila milovať túto prácu, no už nám nebolo dopriate pracovať spolu. Počas môjho štúdia na Farmaceutickej fakulte UK, kde som začínala, v roku 2007 zomrela. Preto som prestúpila do Košíc, aby som to mala bližšie domov. Moje kroky po skončení gymnázia úplne prirodzene smerovali na farmaceutickú fakultu. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné.“

Čo bolo pre vás na štúdiu najnáročnejšie? Na čo ste si museli najviac zvykať?
„Okrem analytickej chémie aj rodinná situácia. Bolo si treba zvykať na nové prostredie, nových ľudí, úplne iný systém výučby oproti Bratislave.“

Aké sú najpríjemnejšie spomienky na UVLF?
„Príjemných spomienok mám vďaka úžasným spolužiakom a pedagógom na UVLF veľmi veľa. Keďže sme boli prví, úsmevné situácie vznikali úplne spontánne, doslova zo dňa na deň. Budova s labákmi bola na stavenisku, na cvičenia sme šli vonku po lešení, za pochodu sa všetko zariaďovalo... Spolužiačka Monika založila web stránku pokusníkrálici.sk. V tej dobe to bolo niečo úžasné, tak sme si pomáhali, pridávali tam poznámky z prednášok, protokoly z cvičení a podobne. Niekedy sme žili doslova zo dňa na deň. Menil sa nám rozvrh, nevedeli sme, čo nás čaká. Na UVLF som zažila ten pravý internátny život s tou najlepšou spolubývajúcou Vlastou (rodenou Peržeľovou). Volali sme ju vedúca. Je to úžasná žena s veľkým srdcom. Nedá mi nespomenúť spolužiačku Natáliu Rozman Antolíkovú, ktorá je pre mňa veľkým vzorom, obdivujem ju. Ona ostala na fakulte, klobúk dole.“ 

Škola vám dala základ vedomostí, ale zaiste ste sa museli veľa doučiť. Čo vám škola nedala a museli ste to získať sama?
„Škola vám dá veľa teoretických znalostí. Sršíte informáciami, vzorcami, myslíte si, že viete všetko, že vám patrí svet, ale nepripraví vás úplne na to, čo čaká vonku – v lekárni za tarou, ak sa rozhodnete ísť do lekárenskej praxe. Čo mi nedala a musela som to získať sama? Trpezlivosť, mimoriadne sebazaprenie v psychicky vypätých situáciách. Musíte sa naučiť počúvať a nebáť sa pýtať. Len tak budete pre pacientov uveriteľní. Musí vám na nich naozaj úprimne záležať. Každé ráno je nový začiatok, idete s kožou na trh. Ľudia to vycítia, či vám na nich naozaj záleží. Preto svoje povolanie beriem ako poslanie a som mimoriadne vďačná, že mi je dopriate robiť to, čo najviac milujem.“

Čomu by sa mala škola venovať viac, aby pripravila na skutočný reálny život v lekárni?
„Popravde už neviem, aké predmety sa vyučujú na UVLF dnes okrem tých hlavných. Ale minimálne medzi tými voliteľnými by mohlo byť viac praxe, viac z bežného chodu lekárne. Už neraz som zažila situáciu, keď budúca kolegyňa na praxi bola úplne vykoľajená, keď zistila, čo táto práca obnáša. Ak by to vedela skôr, ako na samotnej praxi, pripravila by sa nato. Väčšina farmaceutov sme introverti, česť výnimkám, a preto to vôbec nie je jednoduché. Tu sa vás už nikto nepýta na syntézy a vzorce, ľudia čakajú konkrétne riešenia ich zdravotných problémov. Veľakrát nejdú hneď za lekárom, ale ich prvé kroky vedú práve do lekárne.“ 

Vo vašej vizitke v ankete ste spomínali, že veľa pravidelných klientov už dobre poznáte a viete odhadnúť aj to, ako sa majú. Je to pre uspokojivý pocit, že nie ste len neutrálnou osobou, ktorá vydáva lieky, ale aj bližším človekom, ktorému môžu ľudia dôverovať a zdôveriť sa?
„Dá sa povedať, že sme rodinná lekáreň. Klientela je nemenná, ako to v malým mestách a obciach býva. Je to veľmi osobné. Ľudia sa tu zdôverujú naozaj so všetkým. Mimoriadne si ich dôveru vážim a oni vedia, že som tu pre nich.“

Vidíte budúcnosť lekární práve v tom, aby tu ľudia našli aj nové služby, poradenstvo?
„Budúcnosť vidím určite v tom, že u nás pacienti nájdu aj nové služby. Či už sú to merania, ktoré sa už dlhodobo v lekárňach robia. To sa ujalo hneď, je to pomoc pri riešení ich zdravotného stavu. Alebo či to bude očkovanie, určite je to cesta. Možno nás nebude polovica Slovenska brať len ako predavačov liekov a mladí ľudia budú mať naďalej záujem o toto krásne povolanie.“

Čo by ste odporúčali mladším spolužiakom, ktorí študujú teraz, alebo sa pre štúdium rozhodujú?
„Nevzdávať sa ani v ťažkých chvíľach, vydržať, celoživotne sa vzdelávať a hlavne - nech majú chuť do práce. Neznášam slovné spojenie nedá sa. Nech to nemajú v slovníku ani oni. Nech pre nich farmácia nie je len plán B, lebo aj tu sa dá toho dokázať veľa - kariérne rásť a pritom si plniť sny.“

Sympatickej pani Martine Korintušovej rodenej Prokopovej a jej rodine želáme veľa zdravia a elánu, aby jej úsmev, vedomosti a zručnosti pomohli vyliečiť čo najviac obyvateľov Dobšinej a okolia. Bárs by sa s podobnými lekárničkami a lekárnikmi stretávalo čo najviac obyvateľov Slovenska.

Lekárnickou osobnosťou v kategórii Cena verejnosti sa stala Mgr. Martina Korintušová, 
Cenu odbornej poroty si odniesol PharmDr. Pavel Petrovič.