Oznamy

V desiatke najlepších športovcov v ankete Športovec roka 2024, ktorej výsledky vyhlásia 3. februára 2025, figuruje aj olympionička Zuzka Paňková. Sme na ňu hrdí, pretože ako členka Kanoistického oddielu TJ Slávia UVLF reprezentuje aj našu univerzitu. Sympatické skromné dievča, ktoré kraľuje na vode, ale na hrazde urobí 30 zhybov, absolvovalo zimnú prípravu aj v našej lodenici. Nielen Zuzke, ale všetkým našim vrcholovým i rekreačným športovcom želáme úspešný rok! Nech sa im aj v roku 2025 darí pllniť limity a prekonávať rekordy. Ale hlavne nech sú zdraví a nech sú pre všetkých príkladom a motiváciou! 

Historicky najmladšou vlajkonosičkou slovenskej výpravy na letných olympijských hrách sa vlani v Paríži stala vtedy 19-ročná kanoistka Zuzana Paňková. No nielen to ju navždy zapísalo do histórie. Vo finále C1 obsadila olympijská debutantka 4. miesto, na medailu jej chýbalo 1,12 sekundy. Rozhodujúcu jazdu prešla bez penalizácie a na zlatú Jessicu Foxovú z Austrálie stratila 10,01 sekundy. Aj o zemiakovej medaile porozprávala na stretnutí s vedením našej univerzity. Od rektora Jozefa Nagya dostala krásnu kyticu. Za športové výkony, k 20. narodeninám, ktoré oslávila 25. novembra, ale aj za fantastickú reprezentáciu Telovýchovnej jednoty Slávia UVLF, ktorej je členkou.

S vodným slalomom začala vďaka starým rodičom ako štvorročná. Odmalička s nimi splavovala Hornád a Dunajec, chodila sa pozerať na tréningy vodákov. Keď mala šesť, sama si taký tréning vyskúšala a odvtedy je súčasťou jej života. „Tento šport ma napĺňa a robí šťastnou. Milujem prekonávať samú seba a posúvať limity,“ hovorí Zuzana Paňková, ktorá je členkou Kanoistického oddielu TJ Slávia UVLF. Spolu s trénerom Petrom Murckom a predsedom TJ Slávia UVLF Antonom Čižmárikom debatovali s členmi vedenia univerzity o špičkových športových výkonoch, ale aj o tom, aké zázemie je nevyhnutné vytvoriť a čo všetko si vyžaduje príprava vrcholového športovca.

„Blahoželám k úspechu, byť na olympiáde je pre športovca veľký úspech, vy ste navyše získali veľmi cenné umiestnenie. Veľmi si vážime, že reprezentujete Slovensko, mesto aj našu univerzitu ako členka TJ Slávia UVLF,“ skonštatoval rektor UVLF. 

Tréner Peter Murcko pripomenul, že Zuzka je členkou TJ od roku 2011. On sám ju spoznal v detskom vodáckom oddiele a tam sa vyprofilovala aj ich spolupráca. „Už vtedy neboli preteky, na ktorých by nestála na stupni víťazov. Postupne sa dostávala do vrcholových parametrov. Na majstrovstvách Európy získala dve zlaté a jednu striebornú medailu, pričom prvú z nich ako 16-ročná. Prvú medailu zo svetového pohára ako 17-ročná. Cesta na olympiádu bola náročná, už len získať miestenku bolo ťažké. Štvrtá priečka je vynikajúca. V 19-tich rokoch ako najmladšia účastníčka podala veľmi dobré výkony a nebola to náhoda. Bola veľmi koncentrovaná. Vieme, kde stratila sekundu, ktorá ju delila od bronzu a vieme na tom pracovať. To, čo sme doposiaľ zažili, je len začiatok. Zuzana môže dosiahnuť vrchol okolo 27 - 28 rokov, takže máme pred sebou dva olympijské cykly. Ak bude zdravá, budeme na tom tvrdo pracovať,“ skonštatoval tréner.

TJ Slávia UVLF poskytuje Zuzke Paňkovej a jej trénerovi veľmi dobré zázemie v športovej príprave v zimnom období. Trénovať v lodenici na Aničke je pre nich kľúčová záležitosť. Počas zimy, keď je doma, je trať na Hornáde dennodenná záležitosť. Kanoistka trávi 270 dní v roku mimo Košíc. Na Silvestra cestovala na kemp do Spojených arabských emirátov, potom na ostrov Réunion v Indickom oceáne, kde má francúzska reprezentácia špičkové tréningové centrum a dá sa tam jazdiť na divokej vode. V polovici marca sa začína európsky a svetový pohár a to už cestuje do destinácií, kde sú preteky. Nasledujú majstrovstvá Európy na olympijskej trati v Paríži a v októbri majstrovstvá sveta v Sydney v Austrálii.

„Keď trénujeme na kempoch v zahraničí, nestíhame nič iné. Len spíme, trénujeme a jeme. Aj na olympiáde sme boli len raz pod Eiffelovkou. Absolvovali sme tam počas roka aj 85 dní v príprave, no priamo v meste sme boli len raz. Areál vodných športov je asi 40 km za Parížom, nemali sme šancu užiť si mesto. A tak je to skoro stále. Ale podobne to majú aj ľudia, ktorí cestujú po svete služobne. Nemajú čas na turistiku. Pre mladých športovcov je ale cestovanie lákadlom,“ konštatuje Peter Murcko a Zuzka dodáva, že do Austrálie by sa rada pozrela, lebo tam ešte nebola.

Vráťme sa však do lodenice na Aničke, ktorá je domovom našej olympioničky. V lodenici sa cíti veľmi dobre, je tam pokoj, voda, možnosti na pravidelný tréning, rodinné zázemie. „Kanoistický oddiel má aktuálne 25 členov, z toho je 15 detí. Tento šport sa nedá sa robiť masovo, lebo ustrážiť a usmerniť na vode viac ako 5 - 6 detí odrazu, je strašná drina. S každým treba pracovať individuálne. To nie je ako futbal alebo atletika, že všetkých pustíme behať odrazu,“ vysvetľuje Anton Čižmárik, ktorý sa vodáctvu venuje celý život. Veľmi si cení, že majú medzi sebou špičkovú pretekárku, lebo motivuje všetky deti. „Keď sa Zuzka vrátila z olympiády, prišla na vodu, aby im niečo ukázala. Bolo to pre nich veľmi motivačné. Videli, ako to robia veľkí športovci. A podobnú úlohu mal Peter, keď prišiel medzi deti. Bol s nimi olympijský tréner! Je to naozaj veľmi motivačné a chceme to do budúcnosti ešte viac zužitkovať.“ 

Anton Čižmárik je s lodenicou spätý od svojich začiatkov, keď na univerzitu nastúpil ako učiteľ, neskôr aj šéf katedry telesnej výchovy. Medzi prvými úspešnými pretekármi boli jeho synovia. Spomína na to, ako v zime pred lodenicou rozbíjali ľad, aby mohli trénovať. Dnes špičkoví pretekári v zime utekajú za vodou do tepla. Je to velikánsky rozdiel. V oddiele ako deti začínali aj mnohí slovenskí reprezentanti, spomeňme aspoň Martina Halčina či Jaromíra Ivaneckého. „V našich podmienkach je zázrak, že vychovávame takýchto pretekárov. Ľudia sa aj čudujú. Ale dnes je to už o inom. Základ je, že na naše preteky chodia malé deti. Sú nadšené, pred našou lodenicou na hladkej vode nemajú strach, chcú si všetko vyskúšať. V tomto máme prioritné postavenie v rámci Slovenska, lebo umožňujeme malým deťom začať pretekať medzi bránkami,“ vysvetľuje Anton Čižmárik. Členmi oddielu sú aj Zuzkini súrodenci. Paňkovci sú generačne veľká vodácka rodina. Starí rodičia jazdili na vode ako turisti, pretekajú súrodenci aj bratranci. Všetci chcú byť ako Zuzka. „Rozbiehame novú väčšiu generáciu žiakov. Začína sa to prejavovať aj na počtoch detí. Univerzita sa postarala, aby sme mohli fungovať, poskytuje nám veľmi dobré podmienky. Za všetky tie roky v TJ Slávia UVLF môžeme len ďakovať za spoluprácu,“ dodáva.

Pri predstave, že človek sedí v januári v kanoe na Hornáde, naskakujú všetkým zimomriavky. Prorektor Martin Tomko sa pýta, do akej teploty sa dá jazdiť. „Športové vybavenie sa výrazne zmenilo. Moji starí rodičia hovoria, že sa nemám na čo sťažovať,“ smeje sa Zuzka. Dakedy si dá aj rukavice. Ale pokiaľ nemrzne, trénovať sa dá v pohode. Ak je pod mínus päť, voda zamŕza. „Nula a sneh sa dá. Pokiaľ nefúka, je to dobré. Keď mrzne, už na vodu nejdeme. Tréning na vode je do 40 minút. Na vode nie je zima, kým sa človek hýbe. Je to ako keď beháte v mraze na bežkách. Január, február je náročný, ale vieme byť na Aničke každý deň na vode. Je to nevyhnutné, lebo cit pre vodu sa rýchlo stráca. Skôr je zima mne na brehu, lebo Zuzka je na vode v suchu,“ konštatuje Peter Murcko.

Debata sa stočí aj na novú disciplínu kajak kros, v ktorej súťažia odrazu štyria pretekári o postup  do ďalšieho kola. Víťazí ten, kto prvý prejde cieľom. Na trati sú prekážky, technické miesta i vlny. Mladí novej disciplíne fandia, starší menej. Divácky je ale zaujímavá. „U nás zatiaľ nie sú ideálne podmienky na tréning, na zahraničných sústredeniach viac. Je to dynamický a atraktívny šport. Porovnala by som to, ako keby ste cestného cyklistu poslali jazdiť downhill. Obaja sedia na bicykli. Aj tu sedíš v lodi, pádlo v ruke. Ale taktika je úplne iná. Je to viac športová hra, každá chyba hrá úlohu. Pravidlá sú jednoduchšie. Ale keď som s tým začínala, mala som problém, lebo som súperkám v duchu hovorila: nech sa páči, ja ťa pustím. Ale už som sa naučila mať ostré lakte. Je to dynamické, emócie vrú, už boli aj nejaké stehy v obočí. Používame celotvárovú prilbu, chrániče, ale niekedy ani to nepomôže. Vymýšľajú sa rôzne taktiky, ale menia sa aj pravidlá, lebo je to nový šport. Posúva sa a my s ním,“ hovorí Zuzka. 

Tréner Murcko dodáva, že kritéria medzinárodného olympijského výboru nútia jednotlivé športové federácie zaraďovať nové športy. „Od exaktných športov, kde sa merajú časy, body, sa prechádza k zážitkovému športu, ktorý je emočný a jednoduchý. Kajak kros je koncepčne celkom iný šport, riziko úrazu je veľké. Ak sa pri krose zraní, príde o svoju hlavnú disciplínu. Nie je to technický šport, je o hrubej sile. Musím dávať na Zuzku pozor a zvoliť vhodnú taktiku, pretože je to doslova ako v ringu. Je rozdiel, či dostane dve 35-ročné pretekárky, alebo rovnako staré súperky. Volíme konzervatívnejšiu cestu, ale do budúcnosti sa mu musíme venovať, pretože je to plnohodnotná olympijská disciplína.“

Keď príde Zuzka po mesiaci zo zahraničia domov, od babky si objedná jablkovú štrúdľu a od mamky poriadny hovädzí vývar. „Polievky mi v zahraničí veľmi chýbajú, na tie si potrpím. Dobrý vývar dostanem len v Slovinsku a doma,“ smeje sa kanoistka. Tešia sa na ňu aj súrodenci, hoci niekedy frflú, lebo musia za ňu robiť domáce práce. „Nikdy nie som doma, tak to ostáva na nich. A keď som, tak bývam po tréningu unavená. Je to so mnou náročné. Ale vidím sama na sebe, čo všetko mi zápal pre šport dáva. Rastiem aj na sebavedomí, lebo to mi stále chýbalo. Uvedomujem si, ako mi pomohlo, keď som zlepšila výkony. Mediálne výstupy na olympiáde boli pre mňa náročné, ale aj tu získavam skúsenosti.“ Na jeseň sa z nej stala na chvíľu aj modelka. Na charitatívne účely nafotila pre folklórny súbor Železiar krásne zábery v dievčenskom kroji z Rejdovej. 

Trikrát do týždňa voda, tri razy do týždňa beh, trikrát posilňovňa. To je svet, v ktorom sa Zuzana Paňková pohybuje, ak nepreteká. Tréner Murcko hovorí, že odmalička nevynechala nikdy ani jeden tréning. „Nestalo sa, že by z nejakého dôvodu neprišla. Zuzka patrí v rámci parametrov medzi najsilnejšie kajakárky sveta. Na hrazde urobí 30 zhybov! Má nižší vzrast, čo je obrovská výhoda. Má tak lepšie páky, je dynamickejšia, rýchlejšia. Veľmi dobre vie prenášať silu do vody a to sú dominantné veci,“ dodáva a pripomína paralelu s Michalom Martikánom, ktorý je tiež „krpec“. Jeho zverenka má pred sebou veľkú športovú budúcnosť. „Ak chceme byť najlepší, nemôžeme len kopírovať, musíme našiť tréning presne na Zuzku. Byť k sebe úprimní, hľadať každú stotinku, každý detail, chybu. Máme okolo seba kvalitný tím - kondičného trénera, výživového poradcu, mentálneho kouča, ďalších spolupracovníkov, ktorí do toho vstupujú. So Zuzanou som viac ako so svojim synom, ale sme profesionáli, berieme to tak.“

Zuzane Paňkovej i jej trénerovi Petrovi Murckovi želáme veľa úspechov na domácich i medzinárodných podujatiach. S hrdosťou budeme sledovať ich výsledky a tešiť sa, že v lodenici na Aničke pribudnú v kanoistickom oddiele TJ Slávia UVLF ďalší špičkoví športovci. Vďaka Antonovi Čižmárikovi i jeho nástupcom tu má šancu každý talent. Ak sa podarí ich zámer, na vodu sa možno vrátia v rámci rekreačného športu aj študenti univerzity.

Všetkým vrcholovým, ale aj rekreačným športovcom želáme pevné zdravie, aby bol pre nich rok 2025 úspešný!