Loading...

Oznamy

Odišiel posledný „prvý“ – zomrel doc. MVDr. Štefan Izák

Odišiel posledný „prvý“ – zomrel doc. MVDr. Štefan Izák

31.05.2021   Aktuality

V stredu 26. mája 2021 vo veku 97 rokov opustil tento svet doc. MVDr. Štefan Izák, ktorý na Vysokú školu veterinársku v Košiciach nastúpil ako jeden z prvých asistentov 1. novembra 1949. Bol poverený zriadením a vedením dvoch ústavov – pre technológiu potravín a pre hygienu potravín. Z nich vznikla katedra hygieny a technológie potravín, ktorú viedol do svojho odvolania v roku 1971, za čo bol v roku 1990 rehabilitovaný. Už v roku 1952 vydal skriptá z technológie potravín, čo bola prvá učebná pomôcka, ktorá na škole vyšla a usporiadal dva vôbec prvé semináre na pôde VŠV, ktoré sa venovali boju proti stratám v mäsovom priemysle. V rámci riešenia problematiky zelenania mäsových výrobkov prihlásil vynález a boli mu udelené dva československé patenty.    

So Štefanom Izákom odchádza kus histórie našej univerzity. Bol posledným žijúcim zakladateľom vysokej školy – skupiny odborníkov, ale aj nadšencov, ktorí z Košíc urobili centrum slovenskej veterinárnej medicíny a hygieny potravín. Dožil sa požehnaného veku a s výsledkami jeho práce sa budú študenti ešte dlho stretávať, pretože položil základy dôležitého odboru, ktorý je spojený s našim každodenným životom a verejným zdravím. Česť jeho pamiatke!

Pripomeňme si osobnosť doc. MVDr. Štefana Izáka prostredníctvom článku vo Veterinárskom spravodajcovi č. 3/4 z roku 2008, ktorý pripravil prof. MVDr. Dionýz Máté, PhD., a kolektív Katedry hygieny a technológie potravín Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach pri príležitosti 85. narodenín docenta Izáka.

1. decembra 1923 sa v Starom Tekove, okres Levice, narodil dlhoročný pracovník našej školy a prvý vedúci Katedry hygieny a technológie potravín – doc. MVDr. Štefan Izák. Po absolvovaní základnej školy maturoval na gymnáziu v Topoľčanoch v roku 1943. Po maturite sa rozhodol pre štúdium veterinárskej medicíny, a keďže u nás takej školy nebolo a v Čechách bola z politických dôvodov zatvorená, zapísal sa na Vysokú školu veterinársku vo Viedni, kde absolvoval dva semestre. Po novootvorení Vysokej školy veterinárskej v Brne pokračoval vo svojom štúdiu, ktoré ukončil v roku 1949 a v tom istom roku bol aj promovaný na MVDr. Ešte počas vysokoškolského štúdia nastúpil na polročný pracovný pomer na Výskumný ústav pre mäso v Brne, kde pod vedením laureáta štátnej ceny doc. Hökla pracoval vo výskume.

Po promócii nastúpil na krátky čas povinne do služieb Povereníctva pôdohospodárstva na inseminačnú stanicu v Novosade, okres Trebišov. Ešte v tom istom roku 1949 nastupuje natrvalo do zamestnania na práve sa zakladajúcu Vysokú školu veterinársku v Košiciach, s krátkym návratom do Brna, kde mu bol umožnený hodnotný jednoročný študijný pobyt na Höklovom Ústave pre hygienu potravín s cieľom zdokonalenia sa v hygiene a technológii potravín a surovín živočíšneho pôvodu. Po návrate do Košíc sa ujal funkcie vedúceho Ústavu pre technológiu potravín a neskôr aj Ústavu pre hygienu potravín. Vyžadovalo to vybrať a upraviť najvhodnejší objekt, ten špeciálne adaptovať a materiálne vybaviť pre potreby katedry. Doc. Izák sa úspešne zhostil tejto úlohy, takže mohol pristúpiť aj k vlastnej výučbe svojich disciplín. Výučba z technológie potravín začala podľa plánu v šk. r. 1951/52, hygiena potravín v šk. r. 1953/54. Už v roku 1952 napísal a vydal skriptá z technológie potravín, čo bola vôbec prvá učebná pomôcka, ktorá vyšla na tunajšej škole. Je držiteľom ceny rektora, ktorú dostal ako vedúci spoluautorov za učebné skriptá Hygiena a technológia mäsa a mäsových výrobkov (1987). Úspechom bolo vydanie spoločného diela pracovníkov brnianskej a košickej Katedry hygieny potravín VŠV, t. j. celoštátna učebnica: Izák, Š. a kol.: Hygiena potravín III., ktorá pod jeho vedením vyšla v r. 1978.

     

Štefan Izák bol školiteľom desiatok poslucháčov pri spracovaní diplomových prác, bol vedúcim ŠVOČ, vedúcim talentovaných študentov, viackrát vedúcim učiteľom ročníka. Na Slovensku v tom čase bol úsek hygieny potravín v praxi pomerne zanedbaný, a preto sa snažil udržiavať úzky styk s praxou. Na katedre sa vyšetrovali vzorky mäsa a mäsových výrobkov hlavne z košického mäsopriemyslu v rámci päťročnej patronátnej činnosti. Vzorky sa dodávali denne, čo bola asi prvá podniková výstupná kontrola na Slovensku. Za túto činnosť Povereníctvo potravinárskeho priemyslu udelilo katedre pochvalné uznanie.

Veľkú pozornosť venoval doc. Izák rozličným seminárom a postgraduálnym školeniam ako pre veterinárov-hygienikov, tak aj pre pracovníkov mäsospracujúcich či mliekarenských podnikov. Katedra hygieny pod vedením doc. Izáka už v r. 1952 a 1953 usporiadala dva semináre venované boju proti stratám v mäsovom priemysle (vôbec prvý seminár, ktorý sa konal na pôde košickej VŠV) a chladeniu a zmrazovaniu potravín. Počnúc rokom 1955 katedra uskutočnila prvé kurzy pre mäsoprehliadačov – laikov z celého Slovenska i prvé postgraduálne školenia z hygieny potravín pre veterinárskych lekárov z praxe. Neskôr to boli vedecké konferencie, tzv. Höklove dni, ktoré sa každý tretí rok organizovali na Slovensku.

V rámci výskumnej činnosti ako zodpovedný riešiteľ obhájil viacero vedeckých záverečných správ. Veľmi diskutovanou problematikou bola diskolorácia (zelenanie) mäsových výrobkov. Doc. Izák v rámci riešenia tejto problematiky prihlásil vynález a boli mu udelené dva československé patenty. Okrem iného aktuálnou problematikou riešenou na katedre bola aj biologická hodnota bielkovín mäsa ošípaných a kurčiat prikrmovaných kvasnicami vyrobenými na báze petrochemických surovín a výskum mechanizmu tvorby bielkovín po aplikácii rozličných stimulátorov rastu. Dva roky vystavoval doc. Izák svoje exponáty na Agrokomplexe v Nitre, kde pre VŠV získal čestné uznanie.

Doc. Izák bol oponentom početných kandidátskych prác, habilitačných spisov a záverečných správ. Má vyše 100 vedeckých publikácií. Mnohokrát vystupoval či sám bol ideovým a organizačným vedúcim odborných podujatí. Za svoju pracovnú aktivitu bol ocenený Adámiho medailou, Höklovou medailou, medailou ČSSR veterinárstva i Vysokej školy veterinárskej v Brne a titulom Zaslúžilý pracovník VŠV Košice.

Doc. Izák vybudoval a 20 rokov viedol katedru hygieny potravín. V roku 1961 po úspešnej habilitácii bol ustanovený za docenta pre hygienu potravín. Na tunajšej vysokej škole 40 rokov prednášal a skúšal hygienu potravín a technológiu potravín živočíšneho pôvodu. V roku 1989 odišiel do dôchodku, ale ešte dva roky pôsobil ako vedúci oddelenia hygieny na bitúnku EVS v Zemplínskej Teplici.