Loading...

Organizačná štruktúra

Katedra chémie, biochémie a biofyziky

Charakteristika pracoviska

Katedra chémie, biochémie a biofyziky je pedagogickým a vedecko-výskumným pracoviskom, ktoré zabezpečuje výučbu chemických, biochemických a biofyzikálnych povinných a povinne voliteľných predmetov pre všetky študijné programy okrem študijného programu kynológia a študijného programu trh a kvalita potravín. Vedecko-výskumná činnosť pracoviska je zameraná na biochemický výskum s aplikáciou do veterinárnej medicíny, toxikológie a farmácie a na štúdium vlastností biochemicky aktívnych látok, ich izoláciu a analýzu.

História

Organizácia a pedagogická činnosť

Vysoká škola veterinárska začala svoj prvý akademický rok 1949/1950 so štyrmi ústavmi. Jedným z nich bol Ústav pre veterinárnu chémiu, ktorý viedol MVDr. Michal Bartík, provizórne v pavilóne XI a XII. Od 23. 10. 1950 bolo zriadených 7 katedier, pričom Chemicko-fyziologická katedra pod vedením MVDr. Michala Bartíka zastrešovala 4 ústavy – Ústav pre veterinárnu chémiu, Ústav fyziológie, Ústav výživy a Stolicu fyziky a zabezpečovala výučbu štyroch disciplín – veterinárna chémia, lekárska fyzika, fyziológia, výživa a dietetika. V januári 1952 sa Ústav pre veterinárnu chémiu premiestnil do vlastného adaptovaného IV. pavilónu, kde sa nachádzal do roku 2010.

Ďalším rozvojom VŠV bolo zakladanie ďalších pracovísk – katedier a ich členenie na ústavy. V roku 1953 už existovalo 12 katedier, medzi nimi aj Katedra veterinárskej chémie pod vedením MVDr. Michala Bartíka, ktorá sa členila na 3 ústavy – Ústav všeobecnej chémie (Ing. Karol Zwick), Ústav biochémie (MVDr. Michal Bartík), Stolica fyziky (Ing. Milan Rudič). Od 1. 1. 1957 bola katedra premenovaná na Katedru chémie a fyziky a zabezpečovala výučbu všeobecnej lekárskej chémie, veterinárnej biochémie a lekárskej fyziky, a v rokoch 1952 – 1957 aj veterinárnej toxikológie. V rokoch 1960 – 1962 sa uskutočnila prestavba časti katedry pre potreby rádioizotopického oddelenia, ktorého prevádzka sa začala 27. 4. 1962. Od roku 1964 mala katedra názov Katedra chémie, biochémie a toxikológie. V roku 1959 sa na katedre zriadili 3 oddelenia: oddelenie všeobecnej lekárskej chémie, biochémie a toxikológie; v akademickom roku 1960/61 sa zriadilo oddelenie rádioizotopov. V roku 1963 bola zo zväzku katedry vyčlenená lekárska fyzika, ktorá sa stala časťou inej samostatnej katedry. Od školského roku 1967/68 bola ku katedre pričlenená výučba agrochémie.

Na katedre sa od roku 1959 vyučovali tieto disciplíny: biochémia, lekárska chémia všeobecná a toxikológia pre poslucháčov veterinárnej medicíny, a to v normálnom i diaľkovom štúdiu. Od školského roku 1963/64 katedra zabezpečovala aj výučbu anorganickej, organickej a analytickej chémie na prevádzkovo-ekonomickom študijnom smere (PEF) a v školskom roku 1964/65 až 1967/68 zabezpečovala tie isté predmety ako aj biochémiu a náuku o rádioizotopoch pre poslucháčov zootechnického smeru. V rámci konzultačného strediska na fakulte pre diaľkové štúdium na prevádzkovo-ekonomickej fakulte VŠP v Nitre zabezpečovala katedra všetky chemické disciplíny.

Katedra patologickej fyziológie, biochémie a toxikológie vznikla v roku 1971 zlúčením Ústavu patologickej fyziológie a bývalej Katedry chémie, biochémie a toxikológie a viedol ju prof. MVDr. Koloman Boďa, DrSc. Katedru v rokoch 1971 – 1976 tvorili Ústav patologickej fyziológie a Ústav biochémie a toxikológie. Od 1. 4. 1976 sa bývalý Ústav biochémie a toxikológie rozdelil na Ústav biochémie a agrochémie a na Ústav toxikológie a lekárskej chémie. Od roku 1969 katedra zabezpečovala výučbu nasledovných disciplín: lekárska chémia, biochémia a toxikológia. Od školského roku 1975/76 pribudlo vyučovanie chémie pre poslucháčov denného štúdia PEF. Od školského roku 1976/77 katedra zabezpečovala aj výučbu chemických disciplín – lekárska chémia, biochémia pre poslucháčov popri zamestnaní v študijnom smere hygieny potravín a od školského roku 1977/78 aj pre poslucháčov DŠ PEF a Agronomickej fakulty (AF) VŠP v Nitre na konzultačnom stredisku v Košiciach (anorganická chémia, organická chémia).

V roku 1986 bol obnovený názov z roku 1964 na Katedru chémie, biochémie a toxikológie (vedúci prof. Ing. Štefan Ivanko, DrSc.) s členením na dve oddelenia: Oddelenie biochémie, agrochémie a rádiobiológie a Oddelenie chémie a toxikológie. Katedra zabezpečovala výučbu biochémie, chémie potravín, základov chemizácie poľnohospodárstva, všeobecnej chémie, toxikológie.

V decembri 1989 došlo k zmene vedúcich pracovníkov na vtedajšej Katedre chémie, biochémie a toxikológie a v roku 1991 aj k názvu na Katedru chémie, biochémie a biofyziky s príslušnou štruktúrnou zmenou – oddelením sa toxikológie a pripojením oddelenia biofyziky. Vedúcim katedry sa stal doc. Ing. Ján Blahovec, CSc. Katedra zabezpečovala výučbu chémie, biofyziky a biochémie pre domácich poslucháčov a od roku 1991 aj pre zahraničných študentov v jazyku anglickom.

V roku 1994 zanikli oddelenia a vedúcim katedry sa stal prof. MVDr. Ivan Rosival, CSc. a v roku 1997 doc. MVDr. Ladislav Vaško, CSc.

V marci 2002 vznikla Katedra chémie, biológie a biochémie pod vedením doc. MVDr. Ladislava Vaška, CSc. s Ústavom chémie, biochémie a biofyziky a Ústavom biológie. Od roku 2005 do 2007 vedúci katedry bol prof. MVDr. František Lešník, DrSc.

Dňa 1. 9. 2007 vznikla Katedra chémie, biochémie a biofyziky pod vedením Ing. Jozefa Sokola, CSc., tvorená tromi ústavmi – Ústav farmaceutickej a lekárskej chémie, Ústav biochémie a Ústav biofyziky a biomatematiky. Po presťahovaní sa do budovy bývalého Ústavu experimentálnej veterinárnej medicíny v roku 2010 bola už konštituovaná ako Katedra chémie, biochémie a biofyziky so štyrmi ústavmi – Ústav farmaceutickej chémie, Ústav lekárskej chémie, Ústav biochémie a Ústav biofyziky, ktorú od 1. 9. 2011 vedie doc. MVDr. Zuzana Kostecká, PhD. Od 1. 9. 2020 boli všetky štyri ústavy zlúčené do organizačne ucelenej Katedry chémie, biochémie a biofyziky.

Vedecko-výskumná a vyšetrovacia činnosť

Vedecko výskumná činnosť začala už od založenia katedry, kedy vzniklo oddelenie pre vyšetrovanie otráv domácich zvierat, ktoré vykonávalo vyšetrovaciu činnosť pre celé územie Slovenska, čo značne napomáhalo tak pedagogickej, ako aj vedecko-výskumnej činnosti katedry. Neskôr v priebehu rokov 1959/68 sa na katedre pokračovalo vo vyšetrovaní otráv domácich zvierat, pričom sa riešili aj prípady súdne-toxikologickej expertízy.

Vedecko-výskumná činnosť katedry sa v prvom decéniu venovala výskumu bielkovín krvných sér domácich zvierat, výskumu pohlavných hormónov a laboratórnej diagnostike gravidity a výskumu otráv chemickými jedmi. V druhom decéniu bola vedecko-výskumná činnosť pracoviska zameraná na štúdium metabolizmu a detoxikácií dusičnanov a dusitanov u hospodárskych zvierat, na štúdium metabolizmu steroidných hormónov v krvi, na štúdium enzymatickej diagnostiky a terapie vo veterinárnej praxi a štúdiu možností aplikácie iónomeničov ako detoxikačného prostriedku pri otravách prežúvavcov amoniakom a močovinou. V treťom decéniu bola študovaná utilizácia nebielkovinového dusíka v organizme hospodárskych zvierat. Boli vyvinuté metodiky na stanovenie aminopeptidáz a ďalších proteolytických enzýmov za použitia chromogénnych substrátov. Vo štvrtom decéniu bol výskum pracoviska zameraný na štúdium hydrolyzovateľnosti bielkovín a peptidov a identifikáciu produktov hydrolýzy a vplyvu antinutritívnych látok na hydrolyzovateľnosť bielkovín a využitie aminokyselinového potenciálu krmiva vo vzťahu k energii na produkčné zdravie ošípaných a kvalitu jatočného produktu. V piatom decéniu bola sledovaná biotransformácia cudzorodých látok mikrobiálnym ekosystémom bachora a organizmom prežúvavcov, boli študované antioxidačné a detoxikačné enzýmy ako možné biomarkery účinku pesticídov a xenobiotík u hospodárskych zvierat. Vedecko-výskumná činnosť bola zameraná aj na štúdium nízkomolekulových rastových faktorov v krvi a telových tekutinách prežúvavcov. V šiestom decéniu pokračoval výskum zmien antioxidačných a detoxikačných enzýmov v dôsledku znečistenia životného prostredia a možného pozitívneho efektu antioxidantov u hospodárskych zvierat ako aj výskum vplyvu polyénových mastných kyselín na zdravie, produkčné parametre, biochemický status a imunologický stav, prevenciu chorôb a zvýšenie dietetickej hodnoty živočíšnych produktov.