Oznamy

Je dôležité pripomínať si okamihy, ktoré zmenili osud našej krajiny a je nevyhnutné uvažovať o tom, čo môže urobiť jednotlivec, aby ovplyvnil celú spoločnosť. Pripomeňme si historické súvislosti rokov 1939 a 1989. Sloboda zmýšľania, vyznania či konania, demokracia, tolerancia, ľudské práva sú hodnotami, ktoré boli zaplatené ľudskými životmi, krvou, fyzickým i psychickým utrpením. Nie sú samozrejmosťou, preto si ich musíme chrániť a hovoriť o nich.

17. november je Medzinárodný deň študentstva. Podnetom na jeho vyhlásenie sa stali udalosti z jesene 1939. Silnejúci fašizmus a okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy v deň výročia vzniku republiky 28. októbra 1939 demonštráciu.  Vojsko použilo voči demonštrantom aj strelné zbrane. Jeden človek zahynul, 13 ďalších utrpelo ťažké zranenia.. Bol medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol.

Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov. Pochodom cez mesto sa chceli s medikom rozlúčiť. Odozva bola tragická. Špeciálne nemecké komandá prepadli vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora. České vysoké školy boli zavreté.

Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov.

Udalosti z roku 1939 boli na začiatku novembrových aktivít v roku 1989. Pripomienka 50. výročia nacistických represálií prerástla do demonštrácie proti komunistickému režimu. V piatok 17. novembra 1989 sa na pražskom Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl. Ich sprievod, ktorý pokračoval na Vyšehrad a do centra Prahy, kde ich na Národnej triede zastavil kordón príslušníkov Verejnej bezpečnosti a demonštrantov napadol a brutálne zbil. Informácie o tomto zásahu sa prostredníctvom hercov a študentov dostali veľmi rýchlo do celého Československa. Udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali postupne väčší rozmach až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a vieru. Vďaka tomu, že tento prerod sa uskutočnil pokojne, bez obetí na zdraví a životoch, do histórie sa tento proces zapísal ako Nežná revolúcia alebo Zamatová revolúcia

17. november bol vyhlásený za Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom je od roku 2001, dovtedy bol na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, len pamätným dňom.

Sloboda zmýšľania, vyznania či konania, demokracia, tolerancia, ľudské práva sú aj dnes hodnotami v ohrození. Je nevyhnutné, aby sme stále pripomínali, že boli zaplatené ľudskými životmi, krvou, fyzickým i psychickým utrpením, že nie sú samozrejmosťou.