Oznamy

Profesorka Eva Petrovová píše o pracovnej ceste štvorčlennej skupiny odborníčok z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach na ázijsko-pacifickej anatomickej konferencii APICA 2025 v Číne.

Je 5:00 ráno, 7. augusta 2025, a my štyri (doc. MVDr. Lenka Luptáková, PhD., RNDr. Zuzana Demčišáková, PhD., doktorandka Ing. Bc. Zuzana Tirpáková a prof. MVDr. Eva Petrovová, PhD.) čakáme v košickej odletovej zóne na náš v poradí prvý let tohto dňa. Máme namierené do Číny, ktorá je pre nás veľkou neznámou po všetkých stránkach (ľudia, jedlo, prostredie...). Z toho vyplývajú tiež obavy, a preto s rešpektom pred cestou máme v batožinách pribalené rôzne snacky, vrecúškové polievky, živočíšne uhlie, ďalšie liečivá proti tráviacim ťažkostiam a hlavne náš vysokohorský dezinfekčný čaj....

Vo Viedni prestupujeme na ďalší a zároveň najdlhší let smer Šanghaj. Po dlhšej kontrolnej skenovacej „avantúre“ a kratšom čakaní odlietame do našej prvej destinácie v južnej Číne - do mesta Guangzhou. Cestovanie nemalo konca a po 30 hodinách letov, letiskových čakaní a časového posunu, sme úspešne absolvovali (z posledných síl) ubytovanie v hoteli. Guangzhou je piate najľudnatejšie mesto Číny (15 mil. obyvateľov) s bohatou priemyselnou históriou. Symbolom mesta je päť kôz, ktoré majú v miestnom parku Yuexiu vlastnú sochu. Podľa legendy päť nesmrteľných bytostí na kozách prinieslo obyvateľom mesta ryžu, ktorá mala zabezpečiť prosperitu a koniec hladomoru.

Naša aktivita v juhočínskom meste súvisela s aktívnou účasťou na ázijsko-pacifickej anatomickej konferencii APICA 2025, ktorá sa konala v dňoch 8. - 11. augusta 2025. Možnosť prezentácie našich výsledkov vedeckej práce bola súčasťou spoločného bilaterálneho APVV projektu so šanghajskou Fudan University. Uskutočnila sa formou vyžiadanej prednášky profesorky Evy Petrovovej a posteru doktorky Zuzany Demčišákovej. 

Konferencia bola naozaj veľkolepá, s množstvom svetových a významných čínskych, novozélandských, austrálskych profesorov, učiteľov, vedcov, nechýbala tiež účasť mladých anatómov. Celkový počet účastníkov konferencie predstavoval vyše 1200 účastníkov z rôznych krajín sveta a okrem anatomickej vedeckej sekcie, bola problematika konferencie zameraná tiež na najnovšie trendy vo výučbe anatómie, ako aj vzájomné zdieľanie informácií  a zmapovanie stále „nedostatkového tovaru“ – učiteľov anatómie všeobecne.

Galavečer konferencie bol pre nás fascinujúci, spojený s množstvom takmer profesionálnych vystúpení univerzitných učiteľov, ktorí nám svojim spevom a tancom sprostredkovali čínsku kultúru. Veľmi bezprostredne a s človečinou sebe vlastnou si tak získali srdcia asi všetkých prítomných. V našich očiach boli čínske „švédske“ stoly preplnené rozmanitými delikatesami od morských tvorov, cez všetky druhy mäsa až po klasickú ryžu. Dezerty však boli zvláštne - bez chute, o sladkosti sa dalo len ťažko hovoriť. Aspoň sme si nezvyšovali hladinu cukru v krvi tak, ako je to pre nás bežné. Možno aj to je jeden z receptov dlhovekosti v ázijských končinách. Na posledný večer konferencie naplánoval organizačný výbor aj plavbu loďou po rieke Zhu Jiang (Perlová rieka). Okolité budovy a veže boli pestrofarebne osvetlené, technologický svet sa zaskvel v plnej kráse a nám to prinieslo jeden z ďalších nezabudnuteľných zážitkov. 

Nasledujúce ráno sme sa už letecky presunuli do mesta Šanghaj, kde na nás čakala návšteva Fudan University. V súčasnosti má univerzita 17 fakúlt, 45 tisíc študentov, z toho takmer dvetisíc zahraničných. V celosvetovom hodnotení univerzít jej patrí 30. miesto. Šanghaj známy tiež ako Paríž Východu je s 25 miliónmi obyvateľov druhé najľudnatejšie mesto Číny. Slovenskú stopu tu urobil architekt Ladislav Hudec, ktorý projektoval šanghajský Park Hotel, postavený v roku 1934. Až do roku 1983 sa hrdil titulom tunajšej najvyššej budovy. Rovnako neodolateľná bola večerná promenáda pri rieke Huangpu, plná vyhliadkových lodí a vysvietených budov s množstvom ďalších svetelných atrakcií.

V rámci riešeného bilaterálneho projektu APVV SK-CN-23-0017 „The in vivo evaluation of R Nase A @ PbS QDs based on avian embryos and CAM model“ sme mali možnosť absolvovať pracovné stretnutie so skupinou vedcov, učiteľov a doktorandov, nahliadnuť do vedeckých priestorov Katedry ortopédie a športovej medicíny vedenej profesorom Chen Junom, ako aj pozrieť si výučbové priestory humánnej anatómie. Digitálna technológia využívaná pre výučbu či samoštúdium nemá v našich končinách konkurenciu, je to jednoducho iný svet. Informácií, ktoré sme mali možnosť absorbovať, bolo veľmi veľa a naša šedá mozgová kôra mala každý večer a noc čo spracovávať. 

Nasledujúci deň nás čakala posledná návšteva „neďalekej“ nemocnice v Suzhou, ktorá sa špecializuje na fyzioterapiu, rehabilitáciu a regeneráciu pohybového aparátu najmä  dospelých pacientov. Neďalekej nemocnice preto, že i keď vzdialenosť Šanghaj – Suzhou predstavuje okolo 100 km, rýchlovlakom trvala cesta približne 20 minút. Nám sa pri tom vybavila košická realita hromadnej električkovej dopravy Važecká – Havlíčkova. Pri čínskom porovnaní rýchlostí by to mala byť vzdialenosť vyše 200 km.  

Suzhou je jedným z najstarších miest v údolí rieky Jang-c’-ťiang. Je známe svojou dlhou históriou, tradičnými záhradami, kamennými mostami, ale tiež ako dôležité centrum čínskeho hodvábneho priemyslu. Jednu takú tradičnú čínsku záhradu sme mali možnosť navštíviť aj my a bol to naozaj veľmi luxusný prírodný kúsok. Ako sme sa dozvedeli, v okolí záhrady je viacero obchodíkov, ktoré predávajú tradičné hodvábne dámske šaty. Miestne ženy si ich kupujú a absolvujú fotografovanie v exkluzívnych záhradách. Pre nás, ako turistov, to bol jedinečný zážitok a pocit akoby sme sa zúčastňovali natáčania veľkolepého ázijského seriálu. 

Po krátkej zastávke v záhradách Suzhou sme zamierili do miestnej nemocnice. Čakala nás prehliadka rehabilitačného centra a na naše prekvapenie tiež stretnutie a večera so zástupcom riaditeľa nemocnice profesorom Yuefeng Hao-m. Profesor Hao je priekopníkom metodiky, pri ktorej sa cvičenie kombinuje s fyzioterapiou pre účely preventívnej rehabilitácie (v našich končinách termín menej známy). Preventívna rehabilitácia dokáže organizmus človeka cvičením stability tela chrániť pred únavovým zranením, resp. zranením pohybového aparátu ako takého. Jeho poznatky a metodika dokonca prilákali do nemocnice v Suzhou aj domácich olympijských športovcov.

Naša prvá ázijská cesta a misia sa skončili, keď sme nastúpili do lietadla smer Viedeň. Všetky naše snacky, polievky a lieky sme ťahali so sebou naspäť domov (samozrejme, okrem vysokohorského dezinfekčného čaju, ktorý sa minul). Tradičné čínske jedlá boli fantastické. To len naša predstava o ďalekom východe bola ďaleko mimo realitu.

Veľká vďaka patrí profesorovi Chenovi a tiež profesorke Yan Wo z Katedry anatómie a fyziológie Jiao Tong University v Šanghaji. Doslova nám počas celého týždňa nedali vydýchnuť. Ale to množstvo informácií, ktoré sme mali možnosť načerpať nielen po odbornej stránke, ale tiež z histórie a miestnej kultúry, to nám už nikto nevezme. Zážitky boli fantastické, ľudia a študenti, ktorých sme stretli, boli priateľskí, milí a, samozrejme, veľmi zvedaví. Na naše veľké prekvapenie aj pri tých miliónoch obyvateľov boli mestá čisté, upravené a pocit bezpečia bolo cítiť nielen počas dňa. Čo je však typické pre letné obdobie, okrem vysokej teploty bola aj vysoká vlhkosť. Náš človek je tam počas dňa nepoužiteľný na prácu vonku. Pot sa leje do niekoľkých minút a telo si žiada návštevu klimatizovaného priestoru v čo možno najkratšom čase.

Šanghaj sme opustili 14. augusta v skoré štvrtkové ráno a po ďalších 24 hodinách cestovania sme sa prebudili v realite našej zemepisnej šírky. Po absolvovaní všetkých stretnutí a rozhovorov môžeme s kľudným svedomím povedať, že sme sa vrátili s perspektívou nadviazania reálnej vedeckej spolupráce vďaka úspešnému bilaterálnemu APVV projektu Slovensko - Čína.

Eva Petrovová, foto: archív cestovateliek