Oznamy

Študentka našej univerzity v ŠP hygiena potravín Vanessa Galambošová sa od 19. do 24. septembra zúčastnila na prvom Khubilai Khan's Asian Falconry Festival a na 56. zasadnutí rady delegátov z International Association for Falconry and Birds of Prey (IAF) v Mongolsku. Spolu s docentom Ladislavom Molnárom a doktorkou Lucií Krupášovou bolo ich cieľom reprezentovať Slovensko, Slovenský klub sokoliarov a v neposlednom rade našu univerzitu a školský sokoliarsky klub.

„Hneď v prvý deň po vystúpení z lietadla nás zaskočilo chladné počasie a všade naokolo krajina tvorená iba stepami. Avšak krajina aj počasie mali svoje čaro a začali sme sa ešte viac tešiť na nasledujúce dni. Na letisku na nás čakal prezident Mongolského klubu sokoliarov Otgonsaikhan Dorjusen, ktorý nás vrelo privítal. Boli sme ubytovaní v tradičných jurtách, kde sa kúrilo v malých pieckach, ktoré nám zabezpečovali teplo počas chladných dní a nocí,“ hovorí Vanessa Galambošová. „Zúčastnili sme sa na zasadnutí delegátov, kde sa volil nový prezident IAF a delegáti z rôznych krajín podávali hlásenie, ako sa sokoliarstvu u nich darí, čo treba zlepšiť a čo nové za rok dokázali. Zoznámili sme sa so zástupcami krajín ako je Taliansko, Čína, Grécko, Poľsko, Gruzínsko, Kazachstan a podobne. Taktiež sme mali možnosť prezrieť si výstavu nádherných obrazov na tému sokoliarstva.“

Druhý deň pokračovali v konferencií, na ktorej spoznali rôzne projekty a problematiky, ktoré sa danej krajiny týkajú. Najčastejšie problémy, ktoré väčšinu krajín spájajú, sú usmrtenia dravcov vplyvom kolízií s elektrickým vedením, otravy a problémy s úspešnou rehabilitáciou dravých vtákov vzhľadom na vysokú úmrtnosť.

„Nasledujúci deň sa konal samotný festival. Stáli sme pri pódiu v strede lúky a nevedeli čo očakávať, až kým sa nespustila hudba. Z kopca začalo kráčať 20 mongolských jazdcov na koňoch s vlajkou každej prítomnej krajiny. Následne sa rozbehli a s vlajúcimi vlajkami cválali dole kopcom. Nejednému z nás z úžasnej atmosféry naskočili zimomriavky. Jazdci sa začali postupne zoraďovať pri pódiu. Nechýbala ani vlajka Slovenskej republiky, ktorú sme si na pódiu za potlesku všetkých zúčastnených mohli prevziať a zapichnúť medzi ostatné, tak, ako to urobili delegáti pred nami s ich vlajkami. Následne sa konali rôzne predstavenia tradičného mongolského tanca, akrobatov na koňoch či súťaží medzi lukostrelcami na koňoch, točenia vábitkom (umelá korisť) so sokolom rárohom a príletu orla na rukavicu jazdca. Denný program sme zakončili spoločným tradičným mongolským tancom. Mohli sme si všetci spoločne zatancovať a užiť si atmosféru nádhernej krajiny a kultúry,“ spomína Vanessa Galambošová. „Večer nás čakal ohňový rituál s miestnou šamankou, ktorá bubnovala a tancovala okolo ohňa zatiaľ čo odriekavala modlitby. Modlila sa za nás a požehnávala nám, aby sme boli zdraví a opustilo nás všetko, čo nám už neslúži.“

Posledný deň všetkých čakalo vypúšťanie dvoch zrehabilitovaných jedincov sokola rároha v stepiach, kontrola a čistenie umelých hniezd pre podporu populácie sokolov rárohov a ochutnávka tradičného pokrmu Boodog, čo bola na ohni opečená koza s horúcimi kameňmi vloženými do tela. Vo voľnom čase stihli navštíviť najväčšiu jazdeckú sochu na svete – sochu Čingischána a jeho múzeum. Zastavili sa aj v nádhernom národnom parku a prezreli si krajinu, v ktorej tak ako u nás žije vysoká zver, pasú sa divoké kone, pobehujú kravy či kozy.

„Najviac mi však v pamäti ostali tie večery, keď sme v jurtách sedeli pri jednom stole - miestni, zástupcovia Kyrgyzstanu, Kazachstanu, Gruzínska, moslimovia, kresťania či budhisti, ale všetci smejúci sa na spoločných zážitkoch posledných dní a šťastní. Pri rozlúčke v posledný deň padlo nie jedno tuhé objatie prisľubujúce skoré stretnutie o rok na ďalšom stretnutí delegátov u nás na Slovensku,“ dodala Vanessa Galambošová.

Ďakujeme za vynikajúcu reprezentáciu!