Oznamy

Extrémne horúčavy v posledných dňoch zapríčinili mnoho kolapsov zvierat z prehriatia. V Univerzitnej veterinárnej nemocnici na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach už riešili niekoľko prípadov prehriatia psov, ktoré sa lekárom v krátkom čase podarilo stabilizovať. Niektoré, žiaľ, skončili aj tragicky. „Mylne sa majitelia domnievajú, že k prehriatiu môže dôjsť len keď je zviera uzavreté v nejakom priestore, napr. v aute. Najčastejšou príčinou býva prehriatie vonku, keď má pes nadmernú fyzickú aktivitu v čase veľkých horúčav. K prehriatiu môžu dôjsť aj pri nevinne vyzerajúcom aportovaní,“ vysvetľuje veterinárna lekárka Martina Karasová z Kliniky malých zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach.

Najväčší problém s vysokými teplotami majú najmä brachycefalické plemená psov, teda plemená s krátkou lebkou a malým ňufáčikom. Tieto psy majú v nose skrátené kostné štruktúry, zmenšené dutiny a zúžené dýchacie cesty. Sú to väčšinou francúzske buldočky alebo mopsy. Sťažené dýchanie a prúdenie vzduchu majú tieto psy aj za normálnych okolností. V prípade vysokých teplôt a zvýšenej fyzickej aktivity môže u nich ľahko dôjsť k prehriatiu a kolapsu z nedostatku kyslíka aj po krátkej niekoľkominútovej aktivite. Majiteľ musí zvýšiť opatrnosť a v prípade vysokých teplôt korigovať ich fyzickú aktivitu na minimum. „Nie každý pes si dokáže sám vyhodnotiť riziko. Hra a fyzická aktivita je pre neho mnohokrát veľkým stimulom a ľahko precení svoje sily. Preto musí za psa rozmýšľať majiteľ, odložiť hru a dlhšie prechádzky na neskoršie hodiny, dávať mu dlhšie prestávky v tieni, zabezpečiť dostatok vody a tiež miesto, kde sa vie ochladiť, napr. chladivú podložku, chladnú dlažbu v kúpeľni alebo bazénik s vodou,“ dodáva Martina Karasová. Netreba zabúdať ani na vysoké teploty chodníkov a ciest, ktoré môžu popáliť zvieracie labky a venčiť najmä na trávnatých plochách a v tieni. Našťastie, majitelia psíkov sú už v súčasnosti dobre informovaní a s prípadmi popálenín či ponechania psa v aute sa na klinike malých zvierat stretávajú už len veľmi sporadicky.   

Prehriatie u psa sa prejaví najprv nervozitou a neskôr apatiou, slabosťou, triaškou až dezorientáciou. Dýchanie je sťažené a zrýchlené, sliznice pyskov sú suché, neskôr môže pes výrazne slintať a mať penu okolo papule. Niekedy sa môže pridružiť zvracanie, hnačka, prípadne krvomočenie. V najhorších prípadoch dochádza k strate vedomia a záchvatom. „Ak takéto správanie spozorujete, je dôležité preniesť psa do tieňa alebo chladnej klimatizovanej miestnosti a položiť ho na studenú podlahu. Zvlhčovanie srsti studenou vodou musí byť postupné, najmä na brušku, labkách a vnútornej strane stehien. Nikdy neochladzujeme psa hodením do studenej vody, mohol by dostať šok a skolabovať. Po malých dúškoch mu poskytneme vodu na pitie a vyhľadáme veterinárneho lekára,“ dodáva Martina Karasová. Rizikové plemená sú nielen spomínané mopsy, buldočky, shitzu, ale aj veľké psy s hustým kožuchom ako husky alebo čau-čau. Problém môže nastať aj u starších psov, šteniatok a najmä obéznych psov, pretože ťažko znášajú vysoké teploty a majú zhoršenú termoregulačnú schopnosť.

Niektoré psy obľubujú fyzickú aktivitu, napr. aportovanie loptičiek. Samy si nevedia dať pauzu, aj keď už prekročia únosnú mieru a môže ľahko dôjsť k prehriatiu. Aj keď to spočiatku vyzerá, že pes tréning zvláda bez problémov, zlom môže nastať veľmi rýchlo, bez predošlých varovných signálov. Tak, ako u ľudí, ani u psov nie je vhodné vo veľkých horúčavách skočiť rovno do jazera alebo potoka. „Ochladzovanie by malo byť postupné, pod kontrolou majiteľa, ideálne na vôdzke. Najprv namočiť labky, prechádzať sa po plytšej vode, ovlažiť mu postupne trup a až potom môže voľne plávať. V niektorých situáciách musí majiteľ rozmýšľať za psa, keďže motivácia psa je určite väčšia, ako jeho racionálne vyhodnotenie situácie,“ vysvetľuje veterinárna lekárka.

Veterinári dostávajú v horúčavách aj otázku, či je vhodné v lete ochladiť psa tým, že mu ostriháme srsť. „Čoraz častejšie sa stretávame so strihaním plemien psov, ktorých srsť nie je prispôsobená na skracovanie. Srsť plní nielen ochrannú funkciu, ale najmä termoregulačnú a krátky zostrih môže byť pre psa nebezpečný. Najväčším rizikom krátkeho strihu je prehriatie psa alebo úpal, keďže krycia srsť slúži ako izolátor a odráža teplo a slnečné lúče. Dlhosrsté plemená je preto potrebné pravidelne vyčesávať, aby bola srsť priedušná, ale nestrihať. Hrubosrsté plemená psov sa upravujú trimovaním, čím sa zabezpečí výmena srsti. U bezsrstých zvierat, naháčov, je potrebné myslieť na UV ochranu pred spálením, pretože ich odhalená koža reaguje na slnenie podobne ako ľudská,“ upozorňuje Martina Karasová.