Oznamy

V poradí 15. Lazarove dni výživy a veterinárnej dietetiky sa začali vo štvrtok 7. septembra 2023 v Košiciach. Vedeckú konferenciu organizuje Katedra výživy a chovu zvierat Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Odbor veterinárskeho lekárstva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.

Cieľom dvojdňovej konferencie je analyzovať vplyv výživy zvierat na tvorbu zdravia, produkciu a ekonomiku chovu hospodárskych zvierat, ale aj prezentovať výsledky experimentálnych výskumných prác v tejto oblasti a formulovať návrhy na uplatnenie nových poznatkov a praktických skúseností v praxi. Tematické okruhy konferencie zachytávajú výživu, dietetiku, nutričnú fyziológiu, chov a produkčné choroby polygastrických a monogastrických zvierat, ale v centre záujmu je aj produkcia, konzervovanie, kvalita krmovín a krmív. Sprievodným podujatím je študentská vedecká konferencia študentov doktorandského štúdia NutriNET 2023, ktorých téma dizertačnej práce priamo alebo nepriamo korešponduje s výživou zvierat.

Odborníci z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Veterinárnej univerzity Brno, Mendelovej univerzity Brno, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra, Prírodovednej univerzity Wroclaw, Výskumného ústavu živočíšnej výroby Praha – Uhříněves i Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka diskutovali o aktuálnych problémoch, ktoré sa v oblasti výživy ľudí i zvierat objavujú. Popri stále mimoriadne dôležitej veterinárnej starostlivosti pri kontrole nezávadnosti krmív to bol napríklad vplyv vybraných druhov kŕmnych aditív na zdravie a produkciu prasiat, hodnotenie efektívnosti výživy a ekologickej záťaže na farme dojníc, poruchy minerálneho metabolizmu a manažment minerálnej výživy u hovädzieho dobytka, ale aj kvalite pitnej vody zo studni pri chove zvierat. Skupina príspevkov bola venovaná problematike krmovín - nutričným hodnotám lupiny žltej a ďalších strukovín, využitiu rôznych otrúb v kŕmnych zmesiach, perspektíve využívania múčiara obyčajného vo výžive zvierat, náhrade sójového šrotu proteínovým koncentrátom z lupinových semien, či vplyvu skrmovania ľanového semena na vybrané parametre výkrmových ošípaných. Osem vedeckých prác kolektívov z UVLF sa venovalo humínovým látkam a ich vplyvu na výživu a kvalitu produkcie rôznych druhov zvierat – dojníc, prasiat, hydiny, moriek, brojlerových kurčiat, japonských prepelíc, či králikov.

Ako zdôraznil rektor UVLF Jozef Nagy, univerzita vychováva odborníkov na všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania v oblasti veterinárskej medicíny, hygieny potravín a farmácie, a predovšetkým vychováva absolventov v regulovaných povolaniach veterinárny lekár a farmaceut v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady EÚ. „Súčasťou študijných programov sú aj predmety zamerané na výživu zvierat, pestovanie a konzervovanie krmovín a krmív, legislatíva potravín a krmív, technológia spracovania a bezpečnostné systémy pri výrobe krmív, mikrobiológia potravín a krmív, mykológia a mykotoxikológia potravín a krmív, nutričné a dietetické hodnotenie krmív a potravín, ale aj manažment zdravia v chove produkčných zvierat a manažment zdravia spoločenských zvierat. Odborná príprava veterinárneho lekára poskytuje záruku, že príslušný odborník získal primerané znalosti vo viacerých oblastiach, medzi iným aj zručnosti a spôsobilosti potrebné na chov, kŕmenie, zdravie, reprodukciu a hygienu zvierat, ale aj znalosti hygieny a technológie použitej pri produkcii, výrobe a dávania do obehu krmív zvierat a potravín živočíšneho pôvodu, určených na ľudskú spotrebu vrátane zručností a spôsobilostí potrebných na pochopenie a vysvetlenie osvedčených postupov v tejto oblasti. Poznatky z najnovších výskumov, ktoré sú prezentované na vedeckej konferencii, nám dávajú možnosť posúvať ich do praxe a využívať pri produkcii čo najkvalitnejších potravín,“ skonštatoval rektor UVLF.

Vedecká konferencia nesie meno profesora Jána Lazara (1928 –1993), ktorý sa vo výskumnej činnosti zameriaval vplyv vitamínovej a minerálnej výživy na produkciu a reprodukciu hospodárskych zvierat, ako aj na kvalitu ich živočíšnych produktov. Vydal viaceré knižné publikácie. V rokoch 1963 – 1972 stál na čele dnešnej UVLF. V období politicky veľmi zložitom sa mu podarilo obnoviť samostatnosť školy a bola opätovne zriadená Vysoká škola veterinárska v Košiciach a v Brne. Rodák z Parchovian študoval na Vysokej škole veterinárskej v Brne. Už počas štúdia pracoval ako pomocný asistent na katedre výživy a dietetiky. Neskôr ju vyše 30 rokov viedol. V čase jeho pôsobenia na čele VŠV sa podarila rekonštrukcia jedného z pavilónov,  dokončil sa internát, čím bolo vyriešené ubytovanie študentov. Zaslúžil sa aj o výstavbu klinického pavilónu pre tri kliniky. Jeho zásluhou bol zriadený školský revír Rozhanovce s bažantnicou a v roku 1970 revír Makovica. Založil a postupne vybudoval Stredisko pre chov a choroby poľovnej zveri v Rozhanovciach, s jeho  osobou bolo späté aj budovanie Školského poľnohospodárskeho podniku v Zemplínskej Teplici. Ako rektor prispel k rozšíreniu spolupráce so zahraničnými školami.