Oznamy

Univerzitný areál rozkvitol ružami. Na viacerých miestach tešia zrak, ale aj čuch okoloidúcich. Symbolická ružová kytica akoby sa chystala pre všetkých tohtoročných absolventov, ktorí už o pár dní prevezmú diplomy potvrdzujúce ukončenie ich vysokoškolského štúdia.

Ruža (Rosa) je rod krovitých rastlín z čeľade ružovitých s viac ako sto druhmi, ktoré sa v prírode vyskytujú na severnej pologuli, najviac v oblasti mierneho pásu Eurázie. Podľa odlišného prístupu jednotlivých botanikov je popísaných 100 až 300 samostatných druhov. Rod Rosa a jeho dvanásť vtedy známych druhov popísal Carl Linné vo svojom spise Species plantarum z roku 1753. Najstaršie fosílne doklady o existencii ruží sú z obdobia raných treťohôr. Veľmi často sa pestujú ako okrasné rastliny v nespočítateľných kultivaroch, ktoré sa dajú rozdeliť na dve základné skupiny: tzv. historické ruže, ktoré vznikli krížením ruže keltskej a pestované už od stredoveku a moderné hybridné ruže. Záhrada zameraná na pestovanie ruží sa nazýva rozárium, najväčšie na svete je v nemeckom Sangerhausene. Na Slovensku je známe rozárium grófky Márie Henriety Chotekovej v Dolnej Krupej. Ruže sa pestujú aj ako liečivé rastliny a surovina na výrobu ružového oleja, čajov, sirupov, marmelád a liečiv. Štúdiom a pestovaním ruží sa zaoberá odborná disciplína zvaná rhodológia.

Ruža ako veľmi stará kultúrna rastlina sprevádza človeka už od staroveku, je zakorenená v histórii, literatúre, mytológii, symbolike, kultúre. V kresťanstve je jedným zo symbolov Panny Márie a atribútom mnohých svätíc. V reči kvetín je symbolom lásky. Často sa vyskytuje v heraldike. Dostala sa aj do pomenovania známeho mocenského zápasu o vládu v Anglicku v rokoch 1455 – 1485 - Vojna ruží, pomenovanie dostala podľa erbových znamení súperiacich rodov.

Ruža ako kvet je symbolom odvodeným z antického mýtu o smrti Adonisa, milenca Afrodity. Z jeho krvi vyrástli prvé červené ruže. Stali sa symbolom znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou.  

Slovenské príslovia hovoria o ružiach toto: Zlý nevidí ružu, ale tŕň. Niet ruže bez tŕňa. Nieto takej ruže, čo by nezvädla. Trpezlivosť ruže prináša.

„Až po svadbe sa ukáže, či je žena ružou alebo kaktusom.“ (Johann Wolfgang Goethe)
„Ruža sa stáva ozajstnou až vtedy, keď vpije do seba obdivný pohľad človeka.“ (Stefan Zweig)  
„Výchova človeka je úsilie prinútiť bodliak na medzi, aby sa stal čajovou ružou.“ (Stanislav Komenda)
„Never ostnatému drôtu, aj keby sa stokrát tváril ako stonka ruže.“ (Karel Kryl)