Oznamy

So zármutkom sme prijali správu, že vo štvrtok 15. októbra 2026 vo veku 92 rokov odišiel do večnosti prof. MVDr. Štefan Švrček, PhD., emeritný profesor našej univerzity a jej dlhoročný vysokoškolský pedagóg a vedec.Posledná rozlúčka so zosnulým bude v utorok 20. októbra 2026 o 12.30 hod. v obradnej sále AVE+ na Rastislavovej 83 v Košiciach.

Na katedru epizootológie nastúpil v roku 1959 a pôsobil na nej až do odchodu do dôchodku v roku 2000. Celý svoj aktívny pracovný život sa prof. Švrček venoval štúdiu besnoty. Bol dlhoročným vedúcim oddelenia infektológie a tiež vedúcim katedry infektológie a tropickej veterinárskej medicíny, členom mnohých národných aj medzinárodných komisií pre besnotu. Popri bohatej organizačnej, publikačnej, pedagogickej a vedeckej činnosti na univerzite treba vyzdvihnúť jeho prínos k riešeniu problémov papilomatózy hovädzieho dobytka,  k vývoju vakcíny  proti hemoragickej vírusovej chorobe králikov a predovšetkým k zdokonaleniu imunoprofylaxie besnoty voľne žijúcich, domácich a hospodárskych zvierat. Prof. Švrček bol kľúčovou osobnosťou prípravy a terénneho vykonávania orálnej antirabickej vakcinácie líšok hrdzavých na území Slovenskej republiky ako jedinej možnej a efektívnej metódy celoplošnej eliminácie líščej besnoty na území Slovenska. V roku 2024 získal výročnú cenu Medicus veterinarius za celoživotné dielo. Vyslovujeme hlbokú sústrasť rodine, príbuzným, priateľom i spolupracovníkom. Česť jeho pamiatke!

Prof. MVDr. Štefan Švrček, PhD., sa narodil 15. augusta 1934 v Seredi, kde získal základné vzdelanie. Po maturite na Poľnohospodárskej technickej škole v Rakoviciach pri Piešťanoch v roku 1953 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Po ukončení prvého ročníka ako výborný študent získal štipendium pre štúdium veterinárskeho lekárstva na prestížnej Moskovskej veterinárskej akadémii, Fakulte všeobecného veterinárskeho lekárstva, ktoré absolvoval a ukončil s červeným diplomom v roku 1959. Už počas štúdia sa zaujímal o oblasť epizootológie a infekčných chorôb zvierat, v roku 1959 nastúpil ako asistent na Katedru epizootológie vtedajšej VŠV v Košiciach, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku. Témou jeho kandidátskej dizertačnej práce bolo Štúdium aviárnej tuberkulózy, ktorá v tom období bola vážnym epizootologickým problémom v chovoch hospodárskych zvierat. V roku 1966 bolo zriadené rabiologické laboratórium na katedre infekčných chorôb a tropickej veterinárskej medicíny, ktorého zakladateľom a vedením bol poverený práve prof. Švrček. Vedúcim rabiologického laboratória, resp. Laboratória pre výskum besnoty, neskôr Združeného rabiologického laboratória ÚEVM a VŠV bol až do jeho odchodu na dôchodok. Štúdiu besnoty sa prof. Švrček venoval celý svoj aktívny pracovný život.

V roku 1976 sa prof. Švrček habilitoval vo vednom odbore epizootológia a zoohygiena; témou jeho habilitačnej práce bola Patogenéza a imunoprofylaxia besnoty. V roku 1991 bol menovaný profesorom pre vedný odbor infekčné a invázne choroby.  Prof. Švrček bol dlhoročným vedúcim oddelenia infektológie a tiež vedúcim katedry infektológie a tropickej veterinárskej medicíny. Významné bolo jeho pôsobenie vo funkcii vedúceho Referenčného centra pre besnotu Komisie vlády SR pre zoonózy, Medzinárodného RVHP referenčného centra pre besnotu a tiež Národného referenčného pracoviska pre besnotu ŠVPS SR; desať rokov bol predsedom epizootologickej komisie ŠVS SR.

Pedagogickú prax vo výučbe predmetu všeobecná a špeciálna epizootológia vykonával viac ako 40 rokov; bol vedúcim  študijného predmetu epizootológia a infekčné choroby zvierat; garantom odborových komisií pre udeľovanie vedeckých hodností, členom vedeckej rady, kolégia rektora, dlhoročným predsedom komisií štátnych skúšok pre ŠP VVL a HP na UVLF v Košiciach. Obzvlášť záslužná je jeho práca na úseku vedeckej výchovy, pod jeho vedením bolo obhájených viacero dizertačných prác, z jeho priamych spolupracovníkov vzišlo niekoľko kandidátov vied a docentov. Mimoriadnu pozornosť venoval prof. Švrček rozvoju vlastnej vednej disciplíny a tiež vypracúvaniu dlhodobých prognóz a koncepcií, ktoré prezentoval na fórach odboru, resp. zasadnutí pléna Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied, ktorej bol dlhoročným členom.

Bol autorom a spoluautorom dvoch desiatok vysokoškolských učebníc, knižných a vedeckých monografií, mnohých vedeckých a odborných článkov publikovaných doma a v zahraničí. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť dvojdielnu monografiu Infekčné choroby zvierat I a II, zhrňujúcu bakteriálne, mykotické, vírusové a prionové choroby zvierat. Jeho tvorivá vedecká a pedagogická činnosť bola nadčasová, veď aj dnes majú jeho vedecké a odborné práce patričný ohlas, o čom svedčia početné citácie v zahraničných a domácich monografiách a vedeckých časopisoch.

Popri pedagogickej činnosti sa intenzívne a zanietene venoval vedeckej činnosti. Pracoval predovšetkým v problematike zoonóz, zvlášť mykobakterióz, besnoty a ďalších lyssavírusových chorôb. Okrem toho sa venoval aktuálnym otázkam všeobecnej epizootológie, klinickej imunológie a tiež špeciálnej epizootológie. Je potrebné vyzdvihnúť jeho nezastupiteľné miesto pri riešení problémov papilomatózy hovädzieho dobytka vo vybraných chovoch a tiež hemoragickej vírusovej chorobe králikov. Prof. Švrček viedol kolektív spolupracovníkov, ktorí pripravili a otestovali inaktivovanú olejovú vakcínu proti hemoragickej chorobe králikov (patent č. 275785 udelený 20. 12. 1991), ktorá sa úspešne vyrába dodnes. Významné výsledky dosiahol prof. Švrček predovšetkým v oblasti zdokonalenia imunoprofylaxie besnoty voľnežijúcich, domácich a hospodárskych zvierat. Prof. Švrček bol kľúčovou osobnosťou prípravy a terénneho vykonávania orálnej antirabickej vakcinácie líšok hrdzavých na území Slovenskej republiky ako jedinej možnej a efektívnej metódy celoplošnej eliminácie líščej besnoty na území Slovenska. Bol vedúcim autorského kolektívu, ktorý pripravil prvú orálnu antirabickú vakcínu, ktorá sa začala používať v terénnych podmienkach na území Slovenskej republiky pod komerčným názvom KAMARK. Práve prof. Švrček detailne vypracoval koncepciu a metodické pokyny pre vykonávanie celoplošnej orálnej antirabickej vakcinácie líšok hrdzavých na Slovensku, ako aj metodické postupy pre kontrolu ekologickej neškodnosti a epizootologickej efektívnosti orálnej antirabickej vakcíny.