Oznamy

Ľahký, tvárny, ohybný, tvrdý, pevný, vodeodolný, termostabilný, hygienický, lacný, trvácny, takmer nezničiteľný... Mohlo by sa zdať, že až ideálny. Sme ním doslova obklopení a stal sa bežnou súčasťou nášho života. Reč je o revolučnom materiáli – plaste, slangovo nazývanom aj „umelá hmota“,  ktorý od čias svojho zrodu a prvého uvedenia na trh v roku 1907 do súčasnosti prekonal a prekonáva „evolúciu“, ktorá navždy zmenila svet.

Vedeli ste?

• svetová produkcia plastov od roku 1950 do súčasnosti vzrástla z približne 2 miliónov ton na takmer 400 miliónov ton ročne
• pri súčasnom dopyte sa do roku 2050 produkcia plastov zvýši na 30 miliárd ton
• viac ako 50 % doteraz vyprodukovaných plastov sa vyrobilo v ostatných 15 – 20 rokoch
• odhaduje sa, že v roku 2021 bolo vyrobených 583 miliárd plastových fliaš
• na skládkach odpadov sa v súčasnosti nachádza viac ako 5 miliárd ton plastového odpadu
• plastový odpad bol nájdený aj na dne Mariánskej priekopy (hĺbka 11 000 m) a na vrchole Mount Everestu (výška 8 848 m.n.m)
• plasty v závislosti od druhu sa v prírode rozkladajú 5 – 1000 rokov
• plasty tvoria 11 % komunálneho odpadu obyvateľa Slovenska
• priemerná štvorčlenná slovenská rodina za rok vyhodí v priemere 150 kg plastového odpadu

Z histórie plastov

Plasty sú materiály na báze organických, syntetických, alebo polysyntetických makromolekulárnych látok (polymérov) s vysokou molekulovou hmotnosťou kombinované s rôznymi pomocnými látkami (činidlá, mazivá, zmäkčovadlá, pigmenty a pod.), ktoré  ovplyvňujú ich výsledné vlastnosti.

Prvé umelo vyrobené plasty boli vyrobené na začiatku 20. storočia a jednalo sa o produkty odvodené z prírodných materiálov ako napr. kazeín, želatína, celulóza, živice, prírodný kaučuk a pod. Už v polovici minulého storočia však boli „organické plasty“ takmer úplne nahradené petrochemickými plastami, primárne odvodenými z ropy a ropných produktov. Vznikli bakelit, viskóza, umelý hodváb, nylon, polystyrén, polyvinylchlorid a polyetylén, ktoré sa stali veľmi populárne a masovo sa vyrábali a používali až do polovice 20. storočia. V 50. rokoch sa začali vyrábať polypropylén a penový polystyrén a od patentovania v roku 1973 aj polyetyléntereftalát, známejší ako PET, z ktorého sa dnes vyrába väčšina plastových fliaš a nádob. Výroba a produkcia plastov sa enormne zvyšovala a od konca 20. storočia sme sa tak de facto stali od plastov závislí a nastala „doba plastová.“

Plastová kríza

O tom, že plasty sú užitočné niet žiadnych pochýb. V modernej spoločnosti majú takmer nezastupiteľnú úlohu. Štatistiky uvádzajú, že v súčasnosti každý z nás denne prichádza do kontaktu s asi 200 rôznymi plastovými predmetmi. Sú jednoducho všade. Aj tam, kde by sme ich výskyt neočakávali, ale aj tam, kde by sme ich určite mať nechceli.

Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je už takmer neudržateľné. Okrem hromadenia vo forme odpadu (len na skládkach je viac ako 5 miliárd ton plastového odpadu) prinášajú aj zvyšovanie emisií a nekontrolovateľnú kontamináciu životného prostredia a všetkých jeho prvkov. Áno, všetkých. Problémom totiž nie je len plast, ktorý vidíme. Degradáciou vplyvom fyzikálnych faktorov (teplota, UV  žiarenie a pod.) sa do všetkých zložiek prostredia uvoľňujú neviditeľné, resp. len niekoľko desatín milimetra veľké mikročiastočky plastu, tzv. mikroplasty, ktoré následne cirkulujú v prostredí (voda, pôda, vzduch), v potravinovom reťazci (planktón, zooplanktón) a kumulujú sa v živých organizmoch (živočíchy, človek). Vplyv mikroplastov na ľudské zdravie síce zatiaľ nie je úplne prebádaný, nakoľko sa jedná o relatívne nový jav, isté však je, že podobne ako u živočíchov sa bude jednať najmä o ich toxikologický účinok.

Jedným z najpálčivejších problémov plastovej doby sú jednorazové plasty. Až 50 % všetkých vo svete vyrobených plastov slúži na jedno použitie. Všetkým sú nám známe napr. plastové príbory, slamky, poháriky, tanieriky, tašky a iné plastové výrobky, ktorých reálna použiteľnosť pre človeka sa ráta na niekoľko hodín, v lepšom prípade dní, ale ich životnosť na niekoľko desiatok až stoviek rokov. Tak napr. Slováci používajú spomedzi krajín Európskej únie najviac igelitových tašiek. Priemerný Slovák použije až 466 plastových (igelitových) tašiek za rok a 89 % z nich využije iba jedenkrát. Priemerná ročná spotreba v EÚ dosahuje 198 jednorazových plastových tašiek, čo predstavuje dennú spotrebu 1 tašky na domácnosť.

Už aj tak alarmujúcu situáciu výrazne zhoršila pandémia COVID – 19. Počas tejto pandémie plastové výrobky zohrali významnú úlohu pri ochrane zdravia ľudí (masky, rukavice, štíty, a pod.). Množstvo plastového odpadu vyprodukovaného na celom svete od vypuknutia pandémie sa odhaduje na 1,6 milióna ton za deň. V dôsledku covidu sa v najkritickejších fázach pandémie na celom svete denne vyhodilo približne 3,4 miliardy jednorazových tvárových masiek a ochranných štítov.

Znečistenie životného prostredia plastami v súčasnosti dosiahlo takú globálnu úroveň, že je možné skonštatovať, že čelíme tzv. plastovej kríze. Tento problém je natoľko vážny, že niektorí vedci, poprední biológovia a ekológovia sa zhodujú v tom, že prítomnosť plastov v prostredí a živočíchoch by mohol byť geologickým indikátorom antropocénu (termín na geochronologické označenie vývoja Zeme poznačeného intenzívnym vplyvom človeka).

Vedeli ste?

• medzi Havajom a Kaliforniou existuje plávajúci „plastový ostrov“ (Great Pacific Garbage Patch ) s hmotnosťou 80 000 ton rôznych kusov plastov
• rozloha tohto „Veľkého pacifického koša“ je  3 – krát väčšia ako Francúzsko
• koncentrácia mikroplastov v tejto oblasti je 1,8 bilióna kusov
• každoročne v oceánoch končí 5 – 14 miliónov ton plastového odpadu, ktorý tvorí až 80 % všetkého oceánskeho odpadu
• plastový odpad a mikroplasty vážne ohrozujú život morských živočíchov

Druhy plastov a recyklačné symboly

S ohľadom na chemické zloženie, fyzikálne a mechanické vlastnosti, spôsob výroby a použitia by sme mohli plasty deliť na niekoľko kategórií a skupín. Na plastových výrobkoch však najčastejšie môžeme nájsť tieto recyklačné symboly:

Nové druhy plastov

V súčasnosti sú ako ekologickejšia alternatíva tradičných plastov propagované tzv. bioplasty. Termínom bioplasty (ekoplasty, zelené plasty) sa všeobecne označujú biologicky odbúrateľné, tzv. biodegradovateľné plasty a  plasty vyrobené z obnoviteľných zdrojov, tzv. biobased plasty. Ich spoločným znakom je biologický (organický) pôvod, ale svojimi vlastnosťami sa môžu líšiť. Pre biodegradovateľné plasty je charakteristické, že vo vhodnom prostredí (hnilobné podmienky, kompost), za účasti mikroorganizmov sa úplne rozkladajú na v prírode bežne sa vyskytujúce látky ako CO2, H2O, biomasu a anorganické zlúčeniny. Biobased plasty sa síce získavajú z biomasy (rastlín), ale nie vždy automaticky platí, že sú aj biodegradovateľné, alebo kompostovateľné.

Svojimi vlastnosťami sú bioplasty porovnateľné s niektorými konvenčnými petrochemickými plastami. Používajú sa v rôznych odvetviach, ale najmä na výrobu obalov, termoobalov na jedlo, pohárov, tanierov, misiek, tácok, príborov, tašiek ale aj niektorých produktov v stavebníctve.

Označenie bioplastov

Označenie bioplastov na obaloch je rôzne. Najčastejšie zahŕňa logá typu 100 % recyklovateľný (100 % recycled), 100 % kompostovateľný (100 % compostable), vyrobený zo 100 % recyklovateľného plastu (100 % recycled plastic) a pod., resp. je všeobecné logo doplnené o označenie materiálu, z ktorého je produkt vyrobený, napr. PLA resp. Bio-PLA, CPLA resp. Bio-CPLA, Bio-PET, Bio-PE, Mater-Bi atď., ktorých skratky symbolizujú druh suroviny z ktorej boli vyrobené.

Nie je bio-logo ako bio-logo

Je dôležité upozorniť, že samotné všeobecné „bio-logo“ napr. s lístkom, stromčekom či nápisom 100 % recyklovateľné (a pod.), ktorými si niektorí výrobcovia označujú svoje produkty ešte nestačí na to, aby ste mohli byť spokojný, že ste „zelený“ a ekologický. Dôveryhodné „bio-logo“ na produkte by malo obsahovať aj číslo normy, na základe ktorej je bioplast, z ktorého je produkt vyrobený riadne certifikovaný, čo zaručuje, že spĺňa všetky kritéria napr. biodegradovateľnosť, kompostovateľosť, resp. biobased plast. V Európe  certifikačnými spoločnosťami DIN CERTCO, Vincotte resp. CIC (pre Taliansko). Certifikovanie bioplastu DIN CERTCO a Vincotte oprávňuje na produkt umiestniť aj  logo semenáčika („seedling logo“) ktorým spotrebiteľovi oznamuje, že produkt je separovateľný s iným organickým odpadom. V rámci týchto certifikačných organizácií existuje viacero modifikácií loga, napr. vhodný pre domáce kompostovanie (Home composting), biodegradovateľné v pôde (Soil biodegradable), vode (Water biodegradable) a pod. Na hodnotenie bioplastov z obnoviteľných zdrojov (biobased) sa používa  norma ASTM D6866.

Recyklácia plastov a jej úskalia

V súčasnosti sa recyklácia plastov považuje za jednu z najvýhodnejších alternatív nakladania s plastovým odpadom. Recykláciou plastov sa znižuje spotreba primárnych zdrojov na výrobu, fosílnych palív, šetrí sa energia, znižuje sa množstvo emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov a samozrejme znižuje sa objem viditeľného odpadu.

Možno Vás ale prekvapí, že recyklácia nie je až také zázračné riešenie nášho problému s plastami. Pravdou je, že plasty patria k najhoršie recyklovateľným materiálom. V skutočnosti je možné efektívne recyklovať len niekoľko málo druhov plastov  ako napr. PET, HDPE, PP, nylon; plasty ako LDPE, alebo PS sú recyklovateľné len za určitých špecifických podmienok, no väčšina plastov však najčastejšie putuje do spaľovní a slúži na výrobu energie. Nevýhodou plastu je, že recykláciou sa výrazne znižuje ich kvalita a vlastnosti. Aj tento menej kvalitný plast však nachádza široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach, je však nutné si uvedomiť, že recykláciou napr. plastovej tašky, alebo PET fľaše okamžite nezískame plnohodnotný vstupný materiál na výrobu ďalšej takejto tašky, alebo fľaše. Aj preto sa v globálnom meradle recykluje len niečo okolo 9 % všetkých vyprodukovaných plastov. Ani recyklácia sa nezaobíde bez vody, energie, či chémie a nie je úplne šetrná k prostrediu.

Cieľom týchto riadkov samozrejme nie je demotivovať či odradiť Vás od triedenia plastov, ale pomôcť uvedomiť si, že najlepším spôsobom ako čeliť plastovej kríze, je v čo najväčšej možnej miere minimalizovať vznik plastového odpadu.

 Kam s plastovým odpadom a čo sa s ním deje po vyseparovaní

Aj keď do žltého kontajnera sústreďujeme takmer všetok plastový odpad, čo je prinajmenšom chvályhodné a zodpovedné, ako už bolo zmienené, nie každý plast je možné recyklovať. Po zvoze odpadu sa preto pred samotným procesom recyklácie vyseparovaný plastový odpad najprv triedi podľa druhu na dotrieďovacej linke. Vytriedia sa plasty vhodné na recykláciu, vyradia sa tie, ktoré sú nerecyklovateľné, alebo by proces recyklácie zhoršovali. Vyraďujú sa aj plasty, ktoré do triedeného zberu nepatria, resp. sú napr. nadmerne znečistené. Plasty určené na recykláciu sa tiež zbavujú hrubých nečistôt, prípadne škodlivých látok a pigmentov, následne sa rozdrvia na vločky, alebo granulát, ten sa opätovne prečistí a putuje k jednotlivým výrobcom. Recyklovaný plast sa využíva napr. v textilných výrobkoch, kobercoch, na obalový materiál, produkty v stavebníctve a pod.

Nebuďte prekvapený, že v niektorých mestách resp. obciach sa do žltých kontajnerov spoločne s plastami separujú aj nápojové kartóny (tetrapaky) a tiež kovy.

Pri separovaní plastov nie je potrebné bežne znečistený plast (kelímok od jogurtu, fľašu od aviváže a pod.) umývať a ani z PET fliaš napr.  odstraňovať etikety. Je však vhodné v rámci možností minimalizovať objem odpadu, napr. stlačením fľaše a pod.

Kam s bioplastovým odpadom

Aby bolo možné bioplastový odpad spracovať, resp. vhodne ho zhodnotiť, je nutné vedieť správne s ním nakladať. Možností je viacero. Závisia  predovšetkým od jeho pôvodu, odbúrateľnosti, degradovateľnosti či kompostovateľnosti. Pri rozhodovaní čo s ním je dôležité sledovať predovšetkým certifikované logá – „kompostovateľný“, „degradovateľný“ a pod., ktoré môžu byť dobrým vodítkom.

Vo všeobecnosti ani jeden z bioplastov v žiadnom prípade nepatrí do žltého kontajnera! Ich prímes, znehodnocuje proces recyklácie bežných plastov. V prípade, že je produkt označený logom „domáceho kompostovania“ je možné ho bez obáv odhodiť do domáceho kompostéra (napr. Mater-Bi). V prípade, že je označený len logom „kompostovateľný“ (napr. PLA, CPLA),  pre rozloženie sú nutné špecifické a kontrolované podmienky priemyselného kompostovania a môžete ho vhodiť napr. do hnedého kontajnera na bioodpad. Ak sa nevieme zorientovať na základe loga, resp. iného bio označenia na produkte, je možné bioplast zahodiť do kontajneru na zmiešaný odpad.

Riešenia plastovej krízy

Globálny problém plastovej krízy vyžaduje rázne, rýchle a prísne globálne riešenia. V ostatných rokoch sa sporadicky objavujú stratégie spojené s riešením problému s plastami. Často sa však jedná len o lokálne a veľmi čiastkové riešenia sústreďujúce sa na konkrétny produkt (zákaz výroby niektorých jednorazových plastových výrobkov, zálohovanie nápojových PET fliaš, predaj igelitových tašiek namiesto poskytovania zadarmo). Na jednej strane je to samozrejme istý krok vpred, na strane druhej je to však absolútne nepostačujúce. Plastové hospodárstvo si vyžaduje omnoho komplexnejšie riešenia, globálnu kooperáciu všetkých zainteresovaných krajín, dotknutých priemyselných a výrobných odvetví, ako aj jednotlivcov na úrovni spotrebiteľa. Plán a realizácia takejto stratégie je však veľmi ťažká a zdá sa, že dokonca až nemožná.

Európska environmentálna agentúra (EEA, www.euroactiv.sk) vo svojej analýze navrhuje tri riešenia pre udržateľnejšie narábanie s plastami, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Každé z nich reaguje na iný stupeň životného cyklu plastov – výrobu, použitie a odpad.

Prvým riešením je rozumnejšie nakladanie s už existujúcim plastom, t.j. obmedzenie použitia tam, kde je možné plast nahradiť inými materiálmi, a efektívnejšie využívanie tam, kde náhrada nie je možná. Dosiahnutie tohto cieľa si však vyžaduje zmenu súčasných spotrebiteľských vzorcov a prináša so sebou celý rad problémov, ktoré je treba vyriešiť (nie vždy je možnosť efektívne nahradiť plast iným materiálom).

Druhým riešením je zvýšiť úroveň recyklácie, t.j. zmenu súčasnej spotrebiteľskej plastovej ekonomiky k tzv. obehovej ekonomike, zahŕňajúcej celkové zlepšenie služieb ako napr. proces triedenia a zberu odpadov, zlepšenie dizajnu jednotlivých výrobkov, vytvorenie lepších podmienok pre trh s recyklovanými výrobkami a službami. Problémom však naďalej zostávajú znižovanie kvality materiálov pri recyklácii, náročnosť zavedenia triedeného zberu či obavy z nízkeho dopytu po recyklovaných výrobkoch.

Tretím riešením je zníženie závislosti odvetvia plastov na fosílnych palivách prechodom k výrobe z obnoviteľných materiálov. Už dnes existujú plasty plne vyrábané z biologických materiálov. Typicky ide o oleje, škroby, cukry z poľnohospodárskych plodín, ale aj celulózu a niektoré biologické odpady. V procese nahradzovania fosílnych palív pri výrobe plastov môže byť ale nedostatok biologických zdrojov a vplyv na využívanie pôdy.

Čo môžete urobiť vy?

Ako bolo zmienené, dnes je plast všade okolo nás a je naozaj veľmi ťažké neprísť s ním do kontaktu. Je ale v možnostiach každého z nás predchádzať vzniku plastového odpadu, resp. ho minimalizovať. Stačí si osvojiť niekoľko naozaj veľmi jednoduchých zvykov. Chvíľku určite potrvá kým si odvykneme od týchto pohodlných a zaužívaných spôsobov. Keď vydržíme,  nakoniec sa stanú návykom a rituálom. Ako na to?

1. Vymeniť (často zbytočne) balené potraviny za čerstvé, voľne uložené (zelenina, ovocie, mäso, pečivo).
2. Využiť možnosť kúpy potravín napr. v sklenených a papierových obaloch, či v konzervách.
3. Nosiť si na nákup vlastnú plátennú tašku, vrecúško na pečivo či zeleninu a úplne vylúčiť používanie mikroténových sáčkov a igelitových tašiek, ktoré po vybalení potravín aj tak veľmi často končia v odpadkovom koši.
4. Vymeniť vodu a nápoje z PET fliaš za vodu a nápoje vo vlastnej fľaši, ktorú budete používať opakovane. Má to  hneď viacero benefitov.
5. Nechať si pripraviť kávu či iný horúci nápoj do vlastného termohrnčeka.
6. Nebáť sa vyskúšať „bezobalové“ obchodíky kde Vám svoje produkty ako napr. prací prášok, aviváž či šampón načapujú priamo do vašej vlastnej nádoby.
7. Vymeniť jednorazové plastové produkty (príbory, taniere, kelímky a pod.) za alternatívne, ktoré určite budete používať opakovane.
8. Pri bežných spotrebných veciach, či veciach dennej potreby uprednostniť ich alternatívy z iných materiálov (drevo – hrebene, zubné kefky, box na chlieb či pečivo a iné).
9. Odmietnuť igelitovú (aj inú) tašku, do ktorej Vám predajca často automaticky a mnohokrát úplne zbytočne balí tovar, ktorý ste si kúpili.
10. Ak sa nijako nedá vyhnúť plastovému produktu, využívať ho čo najdlhšie, predĺžiť mu život tým, že ho použijete na iné účely, ako má pôvodne slúžiť.
11. V prípade, že ste zodpovedný psíčkar a po svojom miláčikovi po vyvenčení zbierate exkrementy, môžete využiť možnosť rozložiteľných sáčkov.

Spracovala: RNDr. Eva Barbušinová, PhD., Katedra chovu a chorôb zveri, rýb a včiel, ekológie a kynológie UVLF