Loading...

Oznamy

Na úder hromu pri búrke je zviera pripravené, na výbuch ohňostroja nie

22.12.2021   Aktuality

Hoci je používanie zábavnej pyrotechniky na mnohých miestach zakázané alebo obmedzené, delobuchy, petardy, svetlice a iné druhy svetelných a zvukových efektov budú opäť znepríjemňovať život ľuďom i zvieratám. Vynechajme zo silvestrovských osláv pyrotechniku a nahraďme ju radšej spevom, smiechom, zvonením zvonov či rolničiek. Venujme si na konci roka pokoj, nie výbuchy.

Ohňostroj je veľmi stará vec, podľa etnografky Kataríny Popelkovej vznikol v starej Číne okolo ôsmeho storočia, keď Číňania vynašli pušný prach a začali ním plniť bambusové tyčky. Používal sa na magické účely a odohnanie zlých síl pomocou výbuchu a ohňa. Vďaka kontaktom s Áziou sa ohňostroj dostal do Európy už v stredoveku. Svetelný a zvukový efekt, ktorý vzniká pri výbuchoch je typický tým, že je intenzívny, ale veľmi prchavý. Práve preto patrí k novoročným oslavám. Prináša svetlo do tmy a formou výbuchu a pomyselnej nádhery predstavuje pozitívny výstrel do nového začiatku. Čo je pre ľudí zábavné, predstavuje však pre zvieratá nadmerný stres.

„Explózie z pyrotechniky vnímajú zvieratá ako nadmerný, ale najmä neočakávaný hluk spojený s iskrením a nepríjemnými výparmi. Pre niektoré jedince to môže predstavovať hrozbu a môžu zareagovať útokom alebo útekom. Prejavy strachu môžu byť rôzne, zviera sa môže pokúšať utiecť alebo schovať, môže byť nepokojné, lapať po dychu, triasť sa, slintať. Ďalšími prejavmi môže byť intenzívna vokalizácia, pomočenie, defekácia, hyperaktivita, tráviace poruchy, záchvaty až šok,“ vysvetľuje reakcie zvierat, ktoré potvrdzujú aj mnohé výskumy odborníkov, veterinárna lekárka z Kliniky malých zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach Martina Karasová.  

Pre zvieratá je prirodzené, že sa obávajú hlasných zvukov, pretože ich sluch je oveľa citlivejší ako sluch ľudí. Nadmerný hluk spustí v ich nervovom systéme stav úzkosti, stresu alebo strachu. Prirodzený inštinkt ich v takejto situácii navádza k úteku. Dôležitým faktom je, že zvuky ohňostroja a pocity z neho, sú pre zviera úplne inou skúsenosťou ako zvuky prírody, napr. pri búrke. Opakované vystavenie neočakávaným a nepredvídateľným hlasitým zvukom môže u mnohých zvierat spôsobiť fóbiu, čo neskôr v budúcnosti zosilňuje ich panické reakcie na hlasný zvuk.

Hluk spôsobený ohňostrojmi a pyrotechnikou môže viesť k poškodeniu alebo strate sluchu. Škodlivé častice ako jemný prach, ktoré sa uvoľňujú pri výbuchu sú pri vdýchnutí toxické. Chemické látky sú tiež nebezpečné pre zvieratá s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, ako je napríklad astma, a dané ochorenie môžu zhoršiť. „Ohňostroj nepredstavuje nebezpečenstvo len pre zvieratá, ktoré žijú alebo sa pohybujú v exponovanej oblasti, ale vzduchom sa toxický prach šíri aj na vzdialenejšie miesta. U zvierat, najmä u mačiek a psov, existuje riziko olízania alebo zjedenia zvyškov po ohňostroji, ktoré obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môže spôsobiť zvieratám otravu. Zvieratá, ktoré sa ocitnú v blízkosti vybuchujúcej pyrotechniky sú vystavené riziku popálenín alebo poškodenia očí. Neopatrné používanie zábavnej pyrotechniky môže spôsobiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám, tiež voľne žijúcim, zmrzačenie a smrteľné nehody,“ dodáva Martina Karasová.

Sluch cicavcov a vtákov je vo väčšine prípadov niekoľkonásobne citlivejší ako sluch ľudí. Preto vybuchnutie pyrotechniky pre nich spôsobuje stres, úzkosť a strach, pokiaľ pred hlukom nedokážu ujsť. Niektoré zvieratá trpia aj strachom spôsobeným iným typom hluku, napríklad búrkou, no hrmeniu predchádzajú „varovné znamenia“, čiže zvieratá sa na ne, na rozdiel od výbuchov pyrotechniky, dokážu vopred pripraviť.

Vo všeobecnosti patria medzi najcitlivejšie zvieratá voči pyrotechnike psy a kone. Podľa dostupných štúdií trpí až 45 percent psov fóbiou z ohňostrojov a takmer 80 percent koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi, ktoré u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot. Vtákom môže hluk z výbuchov spôsobiť tachykardiu a dokonca až smrť. Kvôli výraznému stresu, ktorý im pyrotechnika spôsobuje, opustia dočasne alebo natrvalo miesta, kde hniezdia. Mnoho vtákov, ktoré v panike odletia zo svojich hniezd sa už nedokážu do nich vrátiť a ich mláďatá ostanú opustené. Dezorientácia a stres môže tiež spôsobiť nalietavanie do budov, zranenia a smrť.

Na hluk z ohňostroja a výbušnín nereagujú len psy a mačky, na ktoré sa najviac upriamuje pozornosť, ale ostatné zvieratá. Kone môžu reagovať intenzívnym útekom náhodným smerom, hryzením a kopaním. U hospodárskych zvierat a hydiny bolo pozorované zníženie produkcie mlieka, zníženie apetítu a následne aj hmotnostných prírastkov, polihovanie a zhoršenie sociálnych interakcií, hystéria, panika a agresivita. Voľne žijúce zvieratá a vtáctvo majú skrátenú dobu kŕmenia a pasenia, opúšťajú svoje teritórium, znížia znášku vajec a rozbíjajú ich, majú poruchy reprodukcie. Zvieratá žijúce v zoo majú narušenú fázu spánku a bdenia, sú hyperaktívne a podráždené. Nadmerný hluk spôsobený výbuchmi sa vplyvom stresu podieľa na vzniku niektorých porúch a ochorení ako zvýšený krvný tlak a ďalšie psychosomatické ochorenia.