Loading...

Oznamy

Orol krikľavý sa po rehabilitácii na UVLF vydal na púť do Afriky

Orol krikľavý sa po rehabilitácii na UVLF vydal na púť do Afriky

Z rehabilitačnej stanice Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Rozhanovciach v piatok 11. septembra vypustili do voľnej prírody orla krikľavého. Mláďa pochádzalo z Pienin, bolo zoslabené, predčasne opustilo hniezdo a zrejme nevedelo uloviť korisť.


Orla krikľavého vypustila do voľnej prírody rektorka Jana Mojžišová

„Bol u nás asi mesiac, dostali sme ho do vyššieho kondičného stavu a pripravili na návrat do voľnej prírody. Čas nás tlačil, lebo je obdobie migrácie dravcov, keď orol krikľavý tiahne zo Slovenska do Afriky. Museli sme sa preto ponáhľať, aby sa stihol pripojiť ku kŕdľu svojich rovesníkov,“ povedal prednosta Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice MVDr. Ladislav Molnár, PhD. Z veľkého ďatelinového poľa nad Rozhanovcami ho do sveta vypustila rektorka Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Dr. h. c. prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. Orol tu má ideálne podmienky, aby sa zorientoval, chvíľu pobudol, našiel prvú korisť a vybral sa smerom na juh. „Veríme, že nájde cestu. Dravce musia ísť do prírody. Aj to je naša úloha,“ dodala rektorka.

     


...šťastný let!

Pracovníci Pieninského národného parku (PIENAP), ktorí kontrolovali mláďa orla krikľavého, v júli tohto roku zaznamenali, že predčasne opustilo hniezdo. V lesnom poraste ho potom našiel obyvateľ Haligoviec. Previezli ho na Kliniku vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat v Univerzitnej veterinárnej nemocnici, kde sa ho ujal tím prednostu kliniky MVDr. Ladislava Molnára, PhD. Po preliečení bol prevezený do rehabilitačnej stanice v Rozhanovciach, kde sa oň starali pracovníci pod vedením MVDr. Jaroslava Soroku. Ročne sa tu vyliečia desiatky chránených druhov vtákov, hlavne dravcov, sov a bocianov. „Aj na tomto dnešnom príklade vidíme zmysluplnosť projektu LIFE Energie, vďaka ktorému sme mohli revitalizovať staré voliéry na odchov dravcov. Máme pestré zastúpenie veľmi vzácnych dravcov - orol skalný, orol kráľovský, sokol rároh, a ďalšie druhy európskeho významu. Niektoré boli veľmi ťažko postihnuté nárazmi na elektrické vedenie a úspešne rehabilitovali,“ dodal Ladislav Molnár.

     
Ladislav Molnár s orlom krikľavým tesne pred vypustením 

Univerzita poskytuje priestory na rehabilitáciu zranených živočíchov v Rozhanovciach od roku 1991. Stanica sa nachádza v Účelovom zariadení pre chov a choroby zveri, rýb a včiel v Rozhanovciach. V roku 2015 bola zrekonštruovaná v rámci projektu LIFE Energia, aby sa zabezpečili čo najlepšie podmienky na záchranu zranených živočíchov. Vďaka tomu sa stala najväčšou rehabilitačnou stanicou v Košickom kraji. Jej hlavným cieľom je poskytovať špičkovú starostlivosť zákonom chráneným živočíchom a ak to okolnosti umožnia, vypustiť ich potom do voľnej prírody. Stanica má k dispozícii 30 voliér a veľkú rozlietavaciu voliéru, ktorá slúži na posledné štádium rehabilitácie pred vypustením do voľnej prírody pre dravce, ale aj sovy. Pôsobnosť stanice je predovšetkým v regióne východného Slovenska, avšak pomáha chráneným živočíchom v rámci celého Slovenska.

   
Jaroslav Soroka, Ladislav Molnár a Jana Mojžišová pri vyšetrení orla v rehabilitačnej stanici v Rozhanovciach

Vplyvu elektrických vedení na vtáctvo sa na Slovensku venuje pozornosť od 80-tych rokov 20. storočia. Cez územie Slovenska vedie 35 tisíc kilometrov elektrických vedení. Po zásahu prúdom alebo po náraze do elektrického vedenia zahynie každý rok najmenej 13 tisíc vtákov. Na celom svete je to niekoľko miliónov obetí ročne. Interakcie vtáctva môžu spôsobiť aj výpadky elektrickej energie. Na výskume problematiky a vývoji riešení dnes s odborníkmi zo štátnych i mimovládnych organizácií spolupracujú na Slovensku všetky energetické spoločnosti. Doposiaľ najrozsiahlejším projektom, aký sa na Slovensku venoval tejto otázke, je LIFE Energia. Prebiehal v 13 chránených vtáčích územiach (CHVÚ) s najväčšou koncentráciou vtáctva a významom z hľadiska migrujúcich druhov. Lokality sú súčasťou najväčšej siete chránených území na svete - Natura 2000 a boli vyhlásené pre ochranu významných druhov v zmysle Smernice o vtákoch. Projekt LIFE Energia, ktorý podporila Európska únia, realizovali organizácie Ochrana dravcov na Slovensku, Východoslovenská distribučná, a.s., Západoslovenská distribučná, a.s., Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Štátna ochrana prírody SR, s podporou Ministerstva životného prostredia SR, od septembra 2014 do decembra 2019.

Verejnosť pozná univerzitu hlavne z pohľadu starostlivosti o spoločenské a hospodárske zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa študenti môžu stretnúť aj s veľmi cennými a chránenými jedincami. Ak si uvedomíme, že ide len o niekoľko párov hniezdiacich na Slovensku, je to obrovská vzácnosť. „Nielen, že ich vidíme, ale môžeme ich liečiť. Napríklad sokolovi rárohovi sme spoločne so študentami implantovali externý fixátor, ktorý úspešne vyhojil zlomené krídlo. Čoskoro ho spoločne s nálezcami vypustíme do voľnej prírody. Máme technickú vybavenosť i odborné schopnosti. Jasne tu vidieť veľmi dobrú spoluprácu medzi klinickou činnosťou univerzity a praxou. Do nemocnice nájdeného chráneného živočícha môžu ľudia priniesť 24 hodín denne. Univerzita garantuje, že bude o neho vysoko odborne postarané. V Rozhanovciach je potom excelentné prostredie na rehabilitáciu,“ dodal Ladislav Molnár.  Študenti v rámci klinických cvičení absolvujú výuku aj priamo v rehabilitačnej stanici. Majú aj klub sokoliarstva a rehabilitácie vtákov, kde svoj záujem rozvíjajú. Medzi domácimi, ale aj zahraničnými študentmi je to veľmi atraktívna a obľúbená špecializácia.