Loading...

Oznamy

Zjednotení proti besnote

27.09.2020   Aktuality

Od roku 2007 si 28. september pripomíname ako Svetový deň besnoty. Tento deň sa spája s výročím úmrtia Louisa Pasteura (28. septembra 1895).

Cieľom Svetového dňa besnoty je zvýšiť povedomie o najvýznamnejšej zoonóze – infekčnej chorobe prenosnej zo zvieraťa na človeka. Besnota každoročne spôsobí tisíce úmrtí ľudí vo viac ako sto krajinách sveta, predovšetkým v komunitách s nedostatkom služieb a s obmedzeným prístupom k zdravotnej a veterinárnej starostlivosti. Besnote sa dá predísť len cielenou kontrolou a prevenciou.  Nezastupiteľné miesto v prevencii má osveta a podpora vzdelávacích programov.

Úspešné programy na kontrolu a elimináciu besnoty pozostávajú z troch pilierov. Prvým je aktívna činnosť odborníkov (veterinárnych a humánnych lekárov) a ľudí v spoločnosti (osveta,  vzdelávanie). Druhým vykonávanie cielenej preventívnej vakcinácie rezervoárových druhov (psov, líšok,...). Tretí pilier je vykonanie postexpozičnej vakcinácie – teda prístup k liečbe bezprostredne po uhryznutí besným zvieraťom. Štáty sveta dnes pracujú na dosiahnutí cieľa - nulového počtu ľudských úmrtí do roku 2030, zvýšením svojich aktivít v danej oblasti. Chcú „poslať besnotu do historických kníh“.

Desať faktov o besnote podľa Svetovej zdravotníckej organizácie

Fakt 1: Besnota patrí medzi významné vírusové choroby – zoonózy. Vyskytuje sa na celom svete s výnimkou vybraných oblastí. Patrí medzi ranové infekcie s typickou symptomatológiou, ktorá končí fatálne. K vírusu besnoty sú vnímavé všetky teplokrvné živočíchy, vrátane človeka. Dôkladné vyčistenie rany a vykonanie postexpozičnej imunizácie v priebehu niekoľkých hodín po uhryznutí môže zabrániť vzniku ochorenia.

Fakt 2: Na besnotu ročne zomrie viac ako 60 tisíc ľudí. Viac ako 95 % prípadov besnoty u ľudí sa vyskytuje v Afrike a Ázii, pričom viac ako 99 % prípadov je spôsobených uhryznutím psa,. Väčšinou sú postihnuté deti.

Fakt 3: V prevencii besnoty je kľúčové vzdelanie. Je nevyhnutné učiť komunity, a najmä deti, ako porozumieť správaniu sa zvierat, ako sa vyhnúť uhryznutiu a čo robiť v prípade uhryznutia. V krajinách, kde sa besnota vyskytuje, je činnosť WHO nezastupiteľná. Vysoko je hodnotená spolupráca s rôznymi partnermi pri vzdelávaní celých komunít, zvyšovaní povedomia o chorobe a zodpovednom vlastníctve psov.

Fakt 4.  Dôkladné umývanie a dezinfekcia rán má nezastupiteľné miesto pri záchrane života. Ranu  po pohryzení je potrebné okamžite dôkladne umyť mydlom a vodou, okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Fakt 5: Vakcinácia proti besnote zachraňuje životy ľudí, preto turistom pred návštevou oblastí s výskytom besnoty sa odporúča vakcinácia proti besnote. Každý rok  je vakcínovaných viac ako 15 miliónov ľudí na svete proti besnote po expozícii besným zvieraťom.

Fakt 6: Besnota je choroba, ktorej sa dá predísť vakcináciou. Pravidelná vakcinácia psov znižuje a eliminuje besnotu u ľudí. Len pravidelná vakcinácia všetkých psov, vrátane túlavých, zabráni prenosu besnoty na človeka a tiež zabráni prenosu infekcie v populácii psov.

Fakt 7: Pre elimináciu besnoty je dôležité hlásiť nielen každé pohryznutie psom ale aj podozrenia na besnotu, čím sa zlepšuje rozdelenie finančných zdrojov a činnosť zdravotných a veterinárnych systémov. Skúsenosti z viacerých štátov dokazujú, že využívanie moderných technológií zvyšuje účinnosť vakcinačných kampaní pri plošnej vakcinácii psov.

Fakt 8:  Moderné technológie a moderné diagnostické postupy sú neoddeliteľnou súčasťou vykonávania diagnostiky, prevencie, liečby a tlmenia besnoty na vidieku a na ťažko dostupných miestach, kde človek môže mať obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti (napr. v Rwande sa používajú drony na dodávanie vakcín proti besnote do vzdialených zdravotníckych zariadení).

Fakt 9: Pri implementácii „jedného zdravia“ (One-health) je besnota jednoznačným príbehom úspechu. Besnota je zoonóza, ktorá sa prenáša zo zvierat na človeka a len dôsledná kooperácia a koordinácia činností a snáh veterinárnych a humánnych lekárov je jediný spôsob, ako dlhodobo zabrániť úmrtiu ľudí na besnotu.

Fakt 10: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) a Globálna aliancia na kontrolu besnoty  (GARC) vytvorili platformu „United Against Rabies“ (Zjednotení proti besnote), ktorá koordinuje celosvetové úsilie o dosiahnutie globálneho cieľa „Žiadne úmrtie človeka na besnotu do roku 2030“ („Zero by 30“). Toto je prvýkrát, čo sa hlavní hráči v oblasti zdravia ľudí a zvierat zaviazali k spoločnej stratégii eliminácie besnoty.

Louis Pasteur  (* 27. decembra 1922 – 28. september 1895) bol francúzsky chemik, biológ a lekár, zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie. Vykonal objavy na poli kryštalografie, stanovil princípy závislosti medzi molekulárnou stavbou a jej kryštalickou mriežkou, tým objasnil princíp polarizácie svetla. Vynašiel pasterizáciu, objasnil fermentačný proces, presadil zavedenie očkovania, pripravil vakcínu proti besnote. Taktiež objavil princíp profylaxie proti baktériám vytvorený zo sušenej miechy králikov. Jeho vedecké práce a štúdie pomohli mnohým nasledujúcim vedcom

V roku 1864 sa venoval štúdiu nákazlivých chorôb zvierat. Dospel k všeobecnému záveru, že všetky nákazlivé choroby spôsobujú mikróby (napríklad gangréna, besnota, slepačí mor). Pri výskume tzv. kuracej cholery dokázal, že keď infikuje organizmus oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov, organizmus nie je usmrtený, ale vytvára si odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že si sám vytvára protilátky. Takýmto spôsobom zachránil aj malého Josepha Meistera, o ktorého sa veľmi obával. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie, ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám. Veľký praktický význam Pasteurových poznatkov o ochrane proti besnote podnietil vznik špeciálneho strediska na výrobu očkovacej látky. Z neho vznikol Pasteurov, ktorý vyškolil mnoho generácií svetových mikrobiológov a lekárov.


Louis Pasteur
zdroj: wikipédia