Účelové zariadenie pre chov a choroby zveri, rýb a včiel v Rozhanovciach
História
Vyhradený poľovný revír UVLF v Rozhanovciach vrátane samostatnej bažantnice bol zriadený výnosom Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Prahe 96 121-647/66-VH zo dňa 1.6.1966. Zvernica „Obora“ Rozhanovce vznikla v roku 1967 ako súčasť účelového zariadenia pre chov zveri, rýb a včiel Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.
Lesný revír Makovica bol zriadený na základe výnosu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy v Bratislave pod č. 1799/70 zo dňa 1.3.1970 o výmere 3000 ha. Civilizačné tlaky na krajinu spôsobené intenzifikáciou poľnohospodárstva, exhalátmi z priemyselnej činnosti, ako aj rozvojom urbanizácie, dopravy, neekologickými zásahmi do krajinnej zelene a ďalšie spôsobili veľmi prudký úbytok najmä malej zveri. Príroda prestala poskytovať podmienky na reprodukciu a prežívanie tejto zveri, preto ich stavy klesli na minimum. Najviac na to doplatila jarabičia, bažantia a zajačia zver. Bolo celospoločenským záujmom zastaviť trendy ochudobňovania stavov a vytvárať podmienky pre voľne žijúcu zver. To znamenalo venovať diferencovanú starostlivosť ohrozeným druhom, chrániť ekosystémy a zlepšovať životné podmienky zveri. Východiskom pre zachovanie genofondu ohrozených druhov a ich opätovné zanesenie do prírody sú práve umelé chovy, ktoré sú hlavnou náplňou činnosti účelového zariadenia.
Priekopnícku prácu vykonalo ÚZ Rozhanovce pri zavedení a zabezpečovaní farmového chovu jarabice poľnej. Bolo potrebné vybudovať všetky chovné a odchovné zariadenia, odskúšať vhodnú technológiu chovu, odskúšať optimálne kŕmne zmesi a rešpektovať etologické zvláštnosti a odlišnosti správania sa jarabice poľnej pri chove v zajatí. Umelý chov tejto zveri je veľmi náročný a výsledky môžu ovplyvniť rôzne faktory ako chorobnosť, kvalita kŕmnych zmesí, stres, množstvo odchovných zariadení, prípadne predátori.
Na projektovaní zvernice Obora sa podieľali špičkoví odborníci z oblasti chovu zveri z Výskumního ústavu lesníctví a myslivosti v Zbraslavi v Českej republike. Bola vybudovaná kompletná infraštruktúra ako sú spevnené, asfaltové cesty, početné kŕmne zariadenia, veľkokapacitné zásobníky na objemové krmivo, odchytové zariadenia na zver, ako aj posedy a iné poľovnícke zariadenia. Pretože danielia a muflonia zver sa v tomto regióne vôbec nevyskytovala bolo nutné vykonať zazverenie revíru dovezenou zverou, ktorá bola väčšinou českého pôvodu. V tom čase (koniec 60. tych rokov) bola kvalita danielej zveri v bývalom Československu veľmi slabá a preto aj zver vypustená do zvernice Obora odrážala uvedenú skutočnosť. Zásadný obrat nastal v sedemdesiatych rokoch, kedy vďaka ústretovému postoju ministerstva poľnohospodárstva SR bol realizovaný prvý import vysoko kvalitnej danielej zveri z Maďarska (oblasť Gyulay) na Slovensko a to práve do zvernice Obora. Vhodné materiálne zabezpečenie chovu ako aj odborné personálne riadenie umožnilo, že početnosť danielej zveri gyulayského pôvodu sa zvýšila natoľko, že bolo možné s ňou začať zazverovať a iné revíry na Slovensku, a tým sa umožnilo vytvoriť základ kvalitnej danielej populácie.
Chov chránených druhov živočíchov bol zameraný na chov sokola rároha a sokola sťahovavého, ktorý bol zriadený v roku 1991. Tento umelý chov bol zatiaľ jediným chovom schváleným Ministerstvom životného prostredia SR v Bratislave. Tieto dravce boli odchovávané pre biologickú ochranu letísk (sokol sťahovavý) a pre reintrodukciu do pôvodných biotopov (sokol rároh). Tento chov bol spoločným pracoviskom s Vojenským výskumným veterinárnym a doškoľovacím ústavom v Košiciach (VVDVÚ). Po ukončení činnosti VVDVÚ v roku 2004 zanikol aj tento umelý chov sokolov.