Loading...

Oznamy

Január je mesiac povedomia o tzv. jednom zdraví (One Health)

Január je mesiac povedomia o tzv. jednom zdraví (One Health)

24.01.2022   Aktuality

Január je mesiac povedomia o tzv. jednom zdraví (One Health). Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach sa pripája k podpore konceptu, ktorý zdôrazňuje vzájomnú závislosť zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia, pretože jedno bez druhého nemôže existovať.

„Je nevyhnutné, aby sme pre udržanie zdravia na našej planéte spolupracovali pri ochrane a zlepšovaní ľudského, zvieracieho a ekologického zdravia. Pandémia COVID-19 otriasa svetom aj úlohami konvenčnej profesionálnej zdravotnej starostlivosti. Na spoločnom výskume sa na celom svete podieľajú medziodborové tímy. Aj aktuálny prípad vírusu, rýchlo sa šíriaceho po celom svete, je veľmi jasným dôkazom toho, aké dôležité je celosvetovo podporovať koncept jedného spoločného zdravia ľudí a zvierat. Zvlášť ak si uvedomíme, že až 60 percent existujúcich infekčných chorôb u ľudí spôsobujú zoonózy, teda choroby prenosné zo zvieraťa na človeka,“ zdôraznila rektorka UVLF Jana Mojžišová. Jedno zdravie je však aj otázka každodennej existencie ľudí na celej planéte – produkcia zdravých potravín, ekologické pôdohospodárstvo, riešenie klimatických zmien, dostupná zdravotná starostlivosť pre všetky živé bytosti na zemi. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach tento koncept zdôrazňuje vo všetkých svojich študijných programoch, ale aj v praktickej činnosti, keď sa pridala k iniciatíve zelených univerzít Race to Zero (Preteky k nule).

Koncept Jedno zdravie sumarizuje myšlienku, ktorá je známa už viac ako storočie: zdravie zvierat, ľudské zdravie a zdravie životného prostredia sú vnútorne prepojené a vzájomne závislé. Zdravie človeka ovplyvňuje zdravie všetkých. Koncept One Health znamená globálny prístup k pochopeniu a riadeniu rizík pre zdravie planéty a podporu udržateľnejšej rovnováhy ekosystémov. Na nevyhnutnosti jeho podpory sa zhodli globálne organizácie: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP). Títo globálni partneri vytvorili Expertnú skupinu na vysokej úrovni pre jedno zdravie - One Health High Level Expert Panel (OHHLEP). Zhodli sa na tom, že zložité a multidisciplinárne otázky v oblasti spoločného zdravia si vyžadujú posilnenú koordináciu a spoluprácu medzi odvetviami a agentúrami na národnej i medzinárodnej úrovni.

Veterinárni lekári, vedci a výskumníci jasne vidia prepojenie humánnej a veterinárnej medicíny. Vynikajúcou ukážkou vzájomnej prospešnosti je novovymenovaná profesorka v odbore imunológie prof. MVDr. Daša Čížková, DrSc., vedúca Centra experimentálnej a klinickej regeneračnej medicíny Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Vedecký kolektív pani profesorky Čížková sa v tomto centre, ktoré je zároveň spoločným pracoviskom Neuroimunologického ústavu SAV, podieľa na analýzach bioaktívnych nanomolekúl disponujúcich schopnosťou ovplyvniť imunitný systém, plasticitu, regenáciu nervového tkaniva alebo dokážu prispieť ku diagnostike ochorení. Cieľom centra je určovať biomedicínsky smer, ktorého výstupy nájdu perspektívne klinické využitie pri liečbe závažných ochorení, pre ktoré doposiaľ nemáme efektívnu liečbu. 

„Všetky vedecké výskumy začínajú na úrovni in vitro, pri bunkových kultúrach. Od nich sa posúvame na úroveň malých laboratórnych zvierat, myší, potkanov, potom sa môžu terapeutické prístupy vyhodnotiť na laboratórnych psoch, či primátoch. Na UVLF je na to ideálna možnosť, pretože do Univerzitnej veterinárnej nemocnice prichádzajú pacienti s rôznymi diagnózami. Sú to traumatické poranenia centrálneho nervového systému, epilepsie, neurodegeneratívne ochorenia súvisiace so starnutím zvierat. V niektorých prípadoch je štandardná terapia neúčinná a vtedy sa dá uvažovať o inovatívnych prístupoch na báze bunkových bioaktívnych molekúl. Domáce zvieratá môžu v budúcnosti slúžiť ako prechodný tzv. translačný model pre humánnu medicínu. Je to dlhá, ale reálna cesta,“ vysvetľuje profesorka Daša Čížková.