Loading...

Oznamy

Africký mor ošípaných obmedzí voľný pohyb v lesoch vo vybraných okresoch

Africký mor ošípaných obmedzí voľný pohyb v lesoch vo vybraných okresoch

Africký mor ošípaných (AMO) sa po výskyte na dolnom Zemplíne dostal na územie krajského mesta Košice. Vo vybraných okresoch východného a stredného Slovenska preto v najbližších dňoch zakážu pohyb v prírode mimo vyznačených trás. O aktuálnej situácii hovorili v utorok 16. júna 2020 v Košiciach za účasti ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jána Mičovského členovia Národnej expertnej skupiny pre africký mor ošípaných. 

Podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozefa Bíreša je výskyt AMO v intraviláne Košíc rarita pre Slovensko, ale možno aj pre EÚ. Slovensko je zatiaľ veľmi úspešné v kontrole tohto vírusového ochorenia, o to viac mrzí, že sa pozitívny prípad našiel v druhom najväčšom meste krajiny. Najbližšie prípady sú v Slanskom pohorí, aktuálny preskok je preto masívny, odborníci stále uvažujú, ako sa nakazený diviak dostal do intravilánu Košíc, na miesta, ktoré sú hojne navštevované turistami. „Práve preto musíme vydať opatrenia, ako sa majú návštevníci v danej oblasti správať. Neuzavrieme úplne túto oblasť, ale vydáme prísne odporúčania a budeme požadovať aj ich dodržiavanie. Žiadame, aby návštevníci lesov chodili len po vyznačených chodníkoch, vyvarovali sa akéhokoľvek voľného  pohybu v lese. Začína sa hubárska sezóna, v dotknutých lesoch bude nutné túto činnosť úplne vypustiť,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní expertnej skupiny Jozef Bíreš.

Vážnym problémom je aj nepriaznivá situácia s našim južným susedom - Maďarskom, kde za prvý štvrťrok 2020 bolo diagnostikovaných v blízkosti slovenských hraníc okolo 1500 nakazených diviakov. Na Slovensku je ich okolo 130, čo je tiež nárast, ale nie taký masívny. Podobne Poľsko má okolo 1600 prípadov za spomínané obdobie. „Je nevyhnutné, aby sme rozšírili infekčnú oblasť, teda oblasť, kde sa ešte nepotvrdil pozitívny prípad AMO, ale je ohrozená. Infekčná oblasť rozširujeme  pre celú časť okresov Košice, Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec a Veľký Krtíš. Ide o pásmo zhruba 10 – 15 kilometrov od hraníc s Maďarskom, kde platí veľmi prísny režim,“ informoval ústredný riaditeľ ŠVPS. Prísne opatrenia sú nevyhnutné aj preto, že okresmi Rimavská Sobota a Lučenec začína oblasť, kde existujú rozsiahle komerčné chovy ošípaných. Na jednom mieste je tu sústredených veľa domácich ošípaných. Režim ochrany chovov je nevyhnutný, aby mohli fungovať, obchodovať, presúvať ošípané. V prípade zavlečenia nákazy by to bola pre chovateľov katastrofa. Ako príklad uviedol Jozef Bíreš farmu v Jesenskom, ktorá má 3900 prasníc. V desaťdňových intervaloch  opúšťa farmu 1500 až 1700 odstavčiat, ktoré putujú na iné farmy. Ohrozenie nákazou by komerčné chovy úplne zrušilo.

„Téma afrického moru ošípaných je veľmi vážna. Vírusová nákaza obkolesuje Slovensko,  okruh sa zmenšuje a máme dôvod vyjadriť vážne obavy z prieniku vírusov cez štátne hranice. Slovensko zatiaľ úspešne odolávalo, ale prognostika nie je priaznivá. Výskyt infikovaného diviaka na území Košíc naznačuje, že veci budú mať dramatický spád,“ povedal minister Ján Mičovský. Riešenie podľa neho nie je jednoduché, majú ho v rukách mnohí, ale osobitne vyzdvihol poľovníkov. „Sú možno rozhodujúcou skupinou pri zápase s AMO, sú doslova údržbármi a ošetrovateľmi krajiny. Ak by sme ich nemali, zrejme by sme boli v oveľa horších číslach. Vďaka vysokému nasadeniu sú nádejou, že aj tento problém prekonáme.“ Svoje tvrdenie minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka podčiarkol prudkým nárastom lovu diviačej zveri. V sezóne 2018/19 bolo na Slovensku ulovených 59  tisíc kusov  diviačej zveri, no v sezóne 2019/20 k 31. marcu už 75 tisíc kusov, čo je výrazný nárast oproti minulosti. Z pohľadu rezortného ministerstva zdôraznil, že treba hľadať prepojenia smerom k verejnosti. Ak je na jednej strane nevyhnutné veľa loviť, malo by sa to odraziť v obchodnej sieti na dostatku kvalitnej domácej diviny, ktorá nutričnou hodnotou výrazne prevyšuje hodnotu bežne dostupných mias. Ulovené diviaky, ktoré prejdú prísnou kontrolou, by mohli obohatiť naše stoly. 

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vie k problematike prispieť predovšetkým v základnom výskume z hľadiska prerušenia epizootologickej reťaze, či vývoji vakcíny a edukácii. „Našou úlohou nie je diagnostika, ale štúdiom vlastností tohto vírusu. Máme virológov, epizootológov, epidemiológov, ktorí môžu prispieť vo svojich odboroch,“ hovorí rektorka UVLF Jana Mojžišová. „Prioritné je zabrániť šíreniu prenosu. Našou úlohou sú epizootologické štúdie, predikcia vírusu, zabránenie jeho šíreniu, vývoj účinných opatrení na jeho zastavenie. Vieme skúmať ako dlho vírus prežíva vo vonkajšom prostredí, čo prispieva k mechanickému prenosu, čo prispieva k aktívnemu a pasívnemu prenosu. Môžeme prispieť aj čo sa týka biológie a reprodukcie diviačej zveri.“

Vo svete sa pracuje aj na vakcíne proti vírusu afrického moru ošípaných. „Otázka je, do akej miery bude účinná. Orálna vakcinácia sa používala aj pri klasickom more diviačej zveri, no boli na ňu kontroverzné  názory. V Nemecku pomohla znížiť výskyt klasického moru v diviačej populácii, ale nenašla uplatnenie v celej Európe. Vysoko aktuálnou témou ochrany je vakcinácia domácich a farmových chovov ošípaných  Tam treba investovať všetky sily, aby bola vakcína dostupná čím skôr,“ dodáva Jana Mojžišová.


Na fotografii z tlačovej besedy zľava viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák, predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo    a životné prostredie Jaroslav Karahuta, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš, minister pôdohospodárstva      a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský, rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová a prvý štátny tajomník MPRV Martin Fecko.  
Foto: Miroslav Vacula